Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country, 4.deň
Utorok, 07 Jún 2011 01:00

Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country4. deň – cesty nikam nevedú?

Zobúdzam sa skôr ako som predpokladal. Všade okolo je tma a ticho vonku je prerušované len odfukovaním Rada a Martina. Zdá sa, že bez ujmy prežili večerný útok divých zverov. Mne je ale zima. Tuším som tento krát moc naľahko. Nechcem sa moc mrviť a budiť Thunderku a tak sa len viac balím do otvoreného spacáku a snažím sa zaspať. Chvíľu ešte počujem šum vody z potoka, ale je mi už teplejšie a tak sa v ňom pomaly strácam a zaspávam.

základný text: Thunder
farebný text: Thunderka

Ráno sa budíme pomerne neskoro. Pohľad na prázdne fľaše prezrádza dôvod včerajšieho nočného predstavenia o divej zveri. Chalani sú len mierne rozladení, že Thunderka tak tvrdo spala, že svojím vystrašeným krikom nemohla oceniť ich presvedčivý výkon. Tak asi nebol až taký presvedčivý, keď ma nepresvedčil, aby som sa prebrala a prepadla hysterickému záchvatu...
Nikam sa neponáhľame a tak v kľude raňajkujeme. Slnko je ešte za kopcom a tieň len pomaly ustupuje pred slnkom smerom k nám. Na rozdiel od včerajšieho rána, máme v stane skondenzovanú vodu na jeho vonkajšom plášti. Ja by som viac ocenila kondenzované mlieko do kávy, ale tak vychlípem aj len takú z vody z potoka... Bude lepšie počkať, kým to uschne, aby sme stan nebalili mokrý. Vybieham na lúčku neďaleko kempoviska a ukladám stan na slnko. A že aký si ty šikovný? Ja som ti s tým stanom nepomáhala??? Rado s Martinom sa pridávajú a tiež sušia svoje spacáky. Zatiaľ dojedáme raňajky, balíme táborisko a chystáme sa na odchod. Idem zbaliť aj náš zázračný stan. Dnes mám kopu divákov, sú zvedaví, ako stan zmizne. Troma nacvičenými ťahmi ho balím do placata. Pri jeho zaistení sa mi však vyšmykne z ruky a tak opäť stojí v plnej veľkosti. Stan? Všetci sa uchechtávajú a ja dávam druhý, tentokrát úspešný pokus. Budem musieť asi ešte potrénovať.
Dnes by sme radi prešli zvyšok cesty na sever a úprimne, po ďalšom dni natriasania v teréne sa nebránime ani asfaltu. Sme neďaleko dedinky Baiut, mala by sa nachádzať na konci údolia, v ktorom sa nachádzame. Z nej sa pokúsime dostať do dediny Botiza. Na papierových mapách, ktoré máme k dispozícii, však nie je naznačená žiadna cesta, aj keď by tu logicky mala byť. Našťastie máme aj elektronickú výbavu, kde na Radových mapách vidíme aj cestu naším smerom.
Už cesta cez Baiut je pochybnej kvality a plná jám. Je tu však malý obchod, ktorý plne uspokojí nákupné potreby zástupcov všetkých posádok. Rado kupuje chlieb, Peter fľašu miestneho koňaku Alexandrion a Janka čokoládu. Plne naše potreby tento obchodík neuspokojil, lebo zjavne nerátali s nájazdom hladných slovenských offroaďákov a mali už len jediný zvyšný bochníček chlebíka, ktorý osamelo ležal na nehobľovanej polici a skôr by svojou veľkosťou zodpovedal bosniaku, ktorý sa používa namiesto misky na cesnakovú polievku ako na nasýtenie hladných žalúdkov členov našej výpravy. Nevadí, zastavíme sa ešte v inom obchode... Kúsok za dedinkou je pri ceste prameň, z ktorého tečie tenký pramienok vody. Nezaškodí obnoviť naše zásoby, len to nejako dlho trvá. Janka zatiaľ všetkých ponúka čokoládou. Asi dúfa, že jej to ostatní neskôr oplatia a ujde sa jej z chleba a Alexandrionu. Zlatko, podiely sú dávno dohodnuté  Spoza áut, po krajnici prichádza babička, evidentne tiež s úmyslom nabrať vodu. Po ďalších asi 5 minútach je naša bandaska len zhruba v polovici, ale je nám ľúto čakajúcej babičky, tak balíme to čo už máme a vyrážame na cestu.
Je takmer 11 hodín, ale dnes máme v pláne len dobehnúť včerajší časový sklz a tak sa nijak neponáhľame.

Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country

Z očakávaného asfaltu nič nie je a presúvame sa po hrboľatej štrkovej lesnej ceste. Kolónu sebaisto vedie Rado a tak postupne prestávam sledovať našu polohu na navigácii. Postupujeme svižným tempom dolinou bez výhľadov. Občas narazíme na rázcestie a o ďalšom smere sa rozhodujeme viac-menej intuitívne. Postupujeme skoro priamo na sever a len podľa výškomera navigácie vieme že zvoľna stúpame. Po pol hodine jazdy údolie končí. Cesta sa začína v serpentínach dvíhať po úbočí a pomedzi stromy čoraz častejšie z výšky vidieť okolitú krajinu pod nami. V našom smere je hrebeň, ktorý nám stojí v ceste. Vedú naň rôzne pejovky, ale na mape vidieť, že ho naša pohodlná cesta obchádza a tak volíme rýchlejší a bezpečnejší variant. Na zákrute stojí postava neidentifikovateľného veku a zlovestným pohľadom na nás gáni. Rado pri nej zastavil, vymenili si pár pohľadov a slov. Rado postave z okna podal zo dve cigarety. Z nášho konca nevieme identifikovať, či ako poďakovanie alebo ako formu výpalného, každopádne postava už nehľadí tak nevraživo a dokonca zdvihla ruku. Ťažko povedať, či ruka mávala alebo hrozila, ale už ju vidíme len v spätnom zrkadle a tak je to vlastne jedno... Obchádzame najbližší vrchol a dostávame sa priamo na hrebeň. Zastavujeme v mieste s krásnym výhľadom a Thunderka zbiera černice. Moje zberačské snahy v plastových šľapkách v nebezpečne strmom klesaní svahu pod cestou sa nestretli s pochopením u zvyšku posádky. Keďže na mňa riadne nakričali, nechávam sa vytiahnuť naspäť na cestu, keďže sama sa tam v mojich šľapôčkach nedokážem vydriapať a prezúvam sa do zodpovednej turistickej pevnej obuvi. Fakt je to v tom svahu bezpečnejšie a dostanem sa aj k černiciam, ktoré sú mimo dosahu postávajúcich pocestných. Som hrdá na plné hrste sladkých černíc z vlastného samozberu. Martin sa nekašle, od cesty šklbe celé korene a potom ich spása priamo v aute. Romantik... Z plánovaných asi 40 km vzdušnou čiarou máme za sebou len nejakých 8 km, čo je len polovica cesty k najbližšej dedine a tak bez ďalšieho zdržovania pokračujeme v ceste. Sme vo výške asi 1300m nad morom a zdá sa, že sme práve dosiahli najvyššie položený bod cesty z Baiutu do Botiza.

Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country

 Cesta začína kľukato klesať po úbočí do doliny. Po ďalšej pol hodinke jazdy začíname stretať lesných robotníkov a mechanizmy na ťažbu dreva. Ideme po prašnej hrboľatej ceste a aj keď sa odkláňame mierne na východ, smerujeme do Botiza, ktorá je naším najbližším cieľom. Popri ceste tu tečie pekný neveľký potôčik a míňame množstvo pasúceho sa dobytka na jeho brehoch. Prach víriaci od Radovej poštárskej dodávky je veľmi nepríjemný a tak si nechávame väčší odstup, ale stále sme na dohľad. Chvíľu po dvanástej už aj vchádzame do dediny Botiza. Podľa turistického sprievodcu by tu malo byť jedno z najlepších agroturistických stredísk v tejto oblasti, a rozvinutá by tu mala byť aj ručná výroba kobercov a tiež drevorezecké umenie. Na pohľad tu ale nie je nič zaujímavé, snáď okrem nádherne vyrezávaných brán. Asi najkrajšiu bránu má drevený kostol, ktorý stojí na kopci a okolo neho sa nachádza ešte niekoľko drevených budov. Špecialitou tohto kostola by malo byť, že bol v 18. storočí postavený v dedine Viseu de Jos, ktora je od Botiza vzdialená asi 30km vzdušnou čiarou a na jeho terajšie miesto presťahovaný až o 200 rokov neskôr. Nás však podstatne viac zaujíma malý obchodík – krčma, kde plánujeme rozšíriť naše zásoby chleba, prípadne ďalších potravín. Snažíme sa natlačiť naše autá na malý pľac tesne za obchodom, ale prekáža nám jedno domorodé autíčko a tak Wraníka zastavujem na kraji úzkej cesty priamo pred obchodom. Na lavičkách tu sedia domorodé ženušky s deťmi a debatujú. Rado s Thunderkou vchádzajú do obchodu. Po chvíli Dacia odchádza a ja štartujem Wraníka, aby som uhol z cesty a zaparkoval za obchodíkom.
Medzi ženami na lavičke zrazu nastal viditeľný chaos a dievčatko uteká do obchodu. Za chvíľu ťahá Thunderku za ruku z obchodu. Všetky ženy sú už na nohách a ukazujú mojím smerom. Chvíľu s rukou na kľučke sledujem ten chaos a čakám, čo z toho bude, ale Thunderka je kľudná a usmieva sa, tak je asi všetko v poriadku. V poriadku si bol asi len ty, lebo tie ženy prežili šok z toho, že si mysleli, že pohybujúci sa Wraník znamená, že si ma tam asi chcel nechať a oni ma z čistej ženskej súdržnosti chceli varovať, že ma môj nevďačný manžel chce opustenú zanechať v cudzom meste. Na tom lakti, za ktorý ma ťahali z obchodu som mala ešte dva dni modrinu. Ale v tom obchode som získala dve drahocenné veci – bochník chleba a vedomie, že ženy držia spolu bez ohľadu na krajinu a národnosť... 

 

Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country

O chvíľu už opúšťame Botiza a pomerne dobrou, mierne kľukatou asfaltovou cestou okolo potoka, prechádzame k dedinke Sieu. Objavujú sa však technické problémy s našou vysielačkou. Počujeme, ale vysielame len sporadicky. Konektor mikrofónu je dosť voľný a otrasmi sa vysúva a stráca kontakt. O pár minút je za pomoci lepiacej pásky problém odstránený a pokračujeme v ceste do Sieu.
Tu vchádzame na cestu vyššej kategórie a odbočujeme na Rozavlea.
Opäť asfalt a na naše prekvapenie aj celkom dobrý. Medzi touto cestou a oblasťou, ktorá je naším cieľom, však leží ešte jedno pohorie. Kľudný asfalt síce na chvíľu poteší, ale po pár kilometroch nás už zase svrbia MT-čka a začíname hľadať vhodnú odbočku do hôr. Mapy v Ozi Exploreri ukazujú, že v dedinke Rozavlea by to išlo a cez niektorú zo severných uličiek by sme sa mali dostať na najbližší kopec a z neho uvidíme, čo ďalej.
Skúšame prvú uličku. Začína pekne, medzi domami, tie však rednú a cesta sa prudko zužuje. Z jednej strany svah, z druhej strany plot. Stúpame do kopca želaným smerom, ale cestička sa stále zužuje. Svah napravo sa stratil, ale nahradil ho plot. Plot naľavo sa stratil tiež, ale nahradili ho husté kríky a stromy, miestami s konármi siahajúcimi až po zem. Thunderke a mne je mimoriadne nepríjemný škrípavý zvuk konárov na laku našej leštenky. Vysielačkou sa Rada pýtam, či neexistuje iná, menej bolestivá cesta a zostávam stáť. Dostávam odpoveď, že Rado ide na prieskum a ak bude cesta pokračovať v rovnakom duchu, pohľadáme inú. O chvíľu je to jasné. Cesta vraj nikam nevedie, je neprejazdná. Môj názor je, že sa skôr naši spolupútnici zľutovali nad leštenkou. Medzitým nás dobehol Mastodont a stojí za nami. Peťo s Bohušom obetavo osekávajú konáre zo starého orecha, aby nám aspoň trochu uvolnili prejazd cúvaním. Cestička je veľmi úzka, otočiť sa nedá ešte pár desiatok metrov a tak pomaly cúvame. S komplikáciami sa otáčame na trochu širšom mieste a vraciame sa cestičkou, ktorou sme prišli. Vážne nemáme radi cesty, z ktorých sa musíme vracať.
Mapy ukazujú, že cestičiek vedúcich na kopec by tu malo byť viac. Vychádzame späť na bočnú dedinskú uličku a ideme hľadať ďalšiu odbočku. Nie je ďaleko, opäť odbočujeme z ulice smerom do kopca. Skupinka miestnych obyvateľov posedáva na lavičke pred jedným z domov a zvedavo nás pozoruje, keď okolo nich prechádzame. Tento krát ideme v údolí, ale cesta je zase veľmi úzka a lemujú ju ploty a husté kríky. Po chvíli je hustota kríkov rovnaká ako na predchádzajúcej ceste a tak musíme znovu zaveliť na ústup. Je tu tak úzko, že na otočenie musíme rozobrať a následne zložiť kus dreveného plota. Pre tých, ktorí sa zúčastnili rozoberania a skladania toho plota, ona to bola normálna bránka a za ňou boli dvaja ujovia, ktorí hrabali seno a láskavo nám dovolili, aby sme sa na ich pasienku pootáčali. Druhý neúspešný pokus nás už trochu rozladil. Prechádzame okolo skupinky ľudí pred domom a ich zvedavé výrazy v tvári sa menia na posmešné úškrny. Krčíme ramenami a vraciame sa po ulici. Ešte je šanca. Na začiatku tejto ulice bola ešte jedna odbočka, s označením nejakého agropenziónu. Po otočení kolóny je prvý Peťo. Asi sme si nie celkom rozumeli pri komunikácii cez vysielačku, Peťo prebieha odbočku a vracia sa na hlavnú cestu v smere odkiaľ sme prišli. Zastavujeme ho a s Radom ideme dať tretí pokus. Smola... Na konci ulice je brána a po evidentne súkromných pozemkoch moc behať nechceme. Naviac nevieme, či bude možný prejazd na druhej strane pozemku. Ohlasujeme ďalší neúspech Peťovi a ten sa rozbieha na prieskum ďalšej ulice, v smere z ktorého sme prišli. Pomaly sa presúvame za ním, ale stále ho nevidíme. Už však hlási, že to vyzerá sľubne, ale uprostred ulice stojí auto s miešačkou a určite sa nedá obísť. Toto je už na riadnu depresiu. Kto chce fernet s antidepresívami? Tu vážne cesty nikam nevedú???

Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country

Po krátkej porade cez vysielačku, v dosť ponurej nálade, sa rozhodujeme opustiť Rozavlea. Najbližšia dedina je Stramtura, pokračujeme asfaltkou k nej. Meníme taktiku, a miesto hľadania ciest podľa máp, sa snažíme nájsť cestu vizuálne. S Radom sme vyrazili o niečo skôr ako Peťo, a tak sa vlečieme po asfaltke, aby nás Mastodont mohol dobehnúť. Stále ho za nami nevidíme, ale pomalou jazdou sme si nazbierali za sebou slušnú kolónu osobákov. Uhýbame im na krajnicu a púšťame ich pred seba. Moje oko tiež poteší prvý Wrangler, ktorý tu stretávame, aj keď len stojaci pri ceste. Mastodont nás dobieha na začiatku Stramtura.
Uprostred dediny je nenápadná štrková odbočka, a tak ju s nádejou ideme preskúmať. Zase trochu hltáme prach, ale cesta je pohodlná, široká a zjavne nás dovedie ďalej, ako predchádzajúce odbočky. Zvoľna stúpame cestou údolím, ktorú lemujú domčeky. Prichádzame k rázcestiu, na ktorom vyberáme cestu smerujúcu na sever. Cesta ale končí pred domom v mieste, kde končí aj údolie a pred nami sa dvíhajú lúky na úbočiach. Chlapík kosiaci trávu však tvrdí, že ľavou stranou vedie dobrá cesta do Petrova. Konečne dobrá správa. Petrova je presne tá dedina, kam sa chceme dostať. Len tú cestu nikde nevidíme.

Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country

Keď ale miestny kosec tvrdí, že tu je, tak tu asi je a štveráme sa do strmých lúk. Lenže ten kosec má asi 142 rokov a asi si pamätá ešte cestu, ktorú tu nechali Hitlerove vojská. Nechce sa mi trápiť Wraníka a tak radím redukciu. Pomaly stúpame pomedzi stohy sena, po stopách Patrolov. Rado s Peťom asi idú svižnejším tempom, pretože nám úplne zmizli z dohľadu. Od prevodovky sa nám ozývajú známe nepríjemné zvuky, ale redukcia tento krát pekne drží a nevyskakuje. Lúky sú plné mokrín a jám, ale MT-čka sa s istotou zahrýzajú do podkladu a posúvajú nás stále vyššie. „Dobrá“ cesta do Petrova je pre nás skutočne veľmi dobrá, ale neviem si tu predstaviť akýkoľvek osobák. Naša imaginárna cesta sa zrazu vnára do lesa, z ktorého trčí zadok Mastodonta. Vidíme, že sa štverá do svahu, prudko sa stáča vpravo a stráca sa v lese. Nasledujeme ho a na veľké prekvapenie vchádzame na skutočnú cestu. Je hodne zarastená kríkmi a z vysielačky sa ozýva Peťo: „Rado, to čo je? Thunder ťa zabije.“ Rado oponuje, že to je len kúsok a za tým je to úplne čisté. S Thunderkou zatíname zuby a púšťame sa medzi kríky. Ja nič nezatínam, ja som mala fernet s antidepresívami  Nakoniec to nie je to také strašné. Evidentne dva Patroly pred nami kríky upravili dostatočne na to, že nám na laku nenechávajú vážne stopy a ani škriabavý zvuk nie je taký intenzívny ako v nikam nevedúcich uličkách predtým. Skutočne o chvíľu vychádzame z lesa na jeho okraj a cesta je holá a pohodlná. V takýto komfort sme ani nedúfali. Zo svetelnej rampy nám visia nejaké konáriky, ale to je nič proti maskovaniu, čo na sebe nesie Mastodont. Stretáme dvoch ľudí, ktorí nám tvrdia, že cesta do Petrova bola opačným smerom, ako sme odbočili, ale je nám to v podstate jedno, nejako sa tam predsa dostaneme.

Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country

Ideme po hrebeni a striedavo prechádzame výbežky lesa a holé lúky. Je slnečno a teplo a okolo okien lietajú mraky veľkých ovadov. Máme zatvorené okná a klíma chladí čo vládze. Po oboch stranách sa nám ukazujú krásne výhľady na pásy pohorí. Chalani pred nami občas zastavia, vystúpia a kochajú sa tou krásou, ale ja s Thunderkou nemienime ani len nos vystrčiť medzi tú háveď lietajúcu okolo. Mám pocit, že ovady vedia, že my nevylezieme von, tak sa snažia dostať sa cez plechy k nám. Veď musia mať porozbíjané hlavy od tých nárazov... Cesta začína klesať. Po pravej strane sa objavuje plot, prechádzame pár minút popri ňom. Cesta však zrazu končí pred hustým brezovým hájom. Hádam len nebudeme pokračovať v trende, že cesty nikam nevedú. Peter sa snaží obísť háj a zistiť, či je ho možné obísť spodkom. Hneď sa však vracia a krúti hlavou. Martin vystupuje a ide na prieskum hája pred nami. Martin sa tam zmestil, ale predsa len má zadok o čosi menší ako náš Wraník  Tá cesta, po ktorej sme prišli, nemôže predsa len tak skončiť. A skutočne. V našom smere vedie dole hájom, popri plote, niečo ako priekopa, alebo skôr výmoľ. Je široký sotva na štvorkolku Skôr tak na trojkolku aj to maximálne do veku dieťaťa 4 roky. Auto nemá šancu prejsť po dne. Naviac, strmé boky sú husto zarastené kríkmi, čo rozhodne neurobí dobre našej leštenke. Ani mne. Tých antidepresív asi nebolo dosť!!! Všetky oči sa upierajú na mňa a Janku. Myslím, že skôr len na mňa... Rozhodnutie o ďalšom postupe záleží od toho, či sme ochotní pustiť sa s Wraníkom do húštiny. Je už niečo po tretej, nevieme čo nás ešte čaká a tak volíme prejazd cestou pred nami. Rado s Peťom na nás neveriacky pozerajú, či to myslíme vážne. Ale veď ani náš Wraník nemôže byť úplnou leštenkou navždy. Ideme do toho. Zbohom naša panenská leštenka.
Prvý do húštiny vchádza Rado s poštárskou dodávkou. V tesnom závese za ním my a za nami Peťo s Mastodontom. Cestička je tak úzka, že kolesá našich áut nejdú po ceste, ale odvaľujú sa bokmi po strmých stenách. Stačí ostrý kameň, alebo trčiaci „vhodne“ nasmerovaný konár, ktorý prerazí bočnicu pneumatiky, a budeme mať vážny problém. Snažím sa manévrovať a dostať karosériu z dosahu tvrdších konárov v ceste v čom??? , ale na kolesách zahryznutých v svahoch na oboch stranách je to prakticky nemožné. Asi ako keby ste chceli odbočiť s električkou. Naviac, každá výchylka o pár centimetrov na jednu alebo druhú stranu sa okamžite prejavuje náklonom, a tak sa už len snažím udržať auto v rovine a nepočúvať škrípanie konárov po kapote a bokoch Wraníka. Ja sa snažím udržať všetky sprosté slová za tesne zaťatými zubami... Našťastie, toto utrpenie netrvá dlho.

Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country

Vychádzame z hája na lúku, ale prichádza však ďalšie prekvapenie. Lúku križuje plot. Čo teraz? Výjazd tým žľabom, hore pomerne strmým kopcom, si neviem dosť dobre predstaviť a ciest ktoré nikam nevedú už bolo na dnes dosť. Martin vystupuje z auta a ide pozrieť, čo s tým urobíme. Uf, je tam drevená brána, ktorú už aj otvára. Prechádzame cez ňu a zastavujeme.
Vľavo na lúke kúsok pod nami je domček, od ktorého na nás hľadí chlapík. A my mu stojíme asi v záhrade. No, minimálne na jeho pozemku. Možno rozmýšľa, čo to na jar zasadil, keď mu teraz v záhrade vyrástla trojica offtíkov... V jeho pohľade ale nie je poznať hnev, skôr prekvapenie, že kde sme sa tu vzali. Radšej hneď pokračujeme v ceste, kým sa mu výraz v tvári nezmení na iný. Pár minút schádzame trávnatou lúkou, riedko porastenou mladými stromčekmi. Terén pred nami sa zase začína zdvíhať. Vyzerá to ako vrchol kopca a na ňom les. Po oboch stranách sú hlboké a pomerne strmé údolia. Zastavujeme na krátku poradu. Nemá zmysel ísť ďalej, budeme sa musieť spustiť do doliny, len sa musíme rozhodnúť na ktorú stranu.

Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country

Výber je viac-menej náhodný, ale vyhráva pravá strana. Schádzame opatrne dole strmým svahom, ale v ceste je opäť les. Svah ale už nie je taký strmý, tak sa stáčame vľavo do doliny a prechádzame popri lese. Musíme nájsť cestu do údolia, ktoré vidíme pod nami. V jednom mieste sa lúka zužuje na pár metrov a kľukatí sa medzi stromy. Klesanie je zase strmšie. Pred nami sú oba Patroly, ideme poslední. Prechádzame po pár metrov širokom minihrebeni a po oboch stranách sú stromy.
Peťo zastavuje a Rado pokračuje v dvoch prudkých zákrutách stále nižšie. Na svahu oproti je približne v našej výške dom, ale delí nás od neho údolie. Nevieme, čo je v jeho najnižšej časti a či sa dá prejsť. Cez stromy ani nevidíme Radovu Poštársku dodávku, ale Peťo stále stojí na mieste, tak čakáme aj my. Z vysielačky sa ozýva Radov hlas. Máme ísť, je to prejazdné. Veľký Mastodont s problémami prechádza prudkú zákrutu a stráca sa nám z dohľadu medzi stromami pod nami. Dávame mu malý nádskok a púšťame sa za ním. Pre Wraníka zákruta nie je až taký problém a zvláda ju na jeden krát, bez cúvania. Mastodonta už vidíme pod domom vo svahu oproti. V najnižšom mieste je mokrina, ale podľa vytlačených stôp to nevyzerá nijako nebezpečne. Plynulo prechádzame do strmého svahu oproti a v bočnom náklone prechádzame popod dom. Domnievame sa, že by na druhej strane mohla byť cesta. Skutočne tu aj je. Hlinená cesta, čiastočne vyrýpaná do svahu nás pohodlne vedie do doliny.

Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country

Po chvíli prechádzame okolo ďalšieho domčeka. Pri plote stojí starý pán a prekvapene na nás hľadí. Asi tu moc áut nevída. A asi už aj vieme prečo. Onedlho cesta končí v potoku. Nie je tu žiadny most a zjazd do potoka je dosť strmý. To by som chcel vidieť tú Dáciu, čo to prejde opačným smerom. Rado pomaly spúšťa auto do potoka. Nič náročné, ani nebezpečné, potok nevyzerá byť hlboký. Vchádza priamo do vody. Bum. Pekná šupa, asi trafil nejaký kameň. Skúšame to inou stopou. Pomaly púšťam čumák Wraníka do potoka. Breh je pomerne strmý, nerád by som sa oň pri zjazde oprel zadným nárazníkom a tak krížim auto mierne do strany. Pomaličky na brzde po centimetroch schádzam aj ľavým zadným kolesom z brehu do potoka. Pravé je ešte hore a náprava je vykrížená na maximum. Počuť ako pneumatika brnká vzorom o lem, ale necítime, že by sme opreli nárazník. Sme dole. Dedko k plotu zavolal už aj zvedavú babku a obaja družne sledujú, čo sa deje v potoku. Prechádzame potok a vchádzame na štrkovú cestu. Za nami prechádza Mastodont. Nevidíme ho, ale ten má pevnosťáky vpredu aj vzadu, takže nemôže mať žiadny problém. A už sa aj objavuje na ceste za nami.

Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country

Sme definitívne naspäť v civilizácii. Ale len ak sa tým slovom dá nazvať oblasť, kde popri ceste vidíme ľudí stohovať vysoké stohy slamy a staré ženy prať ručne priamo v potoku. Keď popri nich prechádzame, mávajú nám a čosi kričia. Uvažujem, či nám mávajú alebo nadávajú, lebo prejazdom potoka povyše ich pracieho miesta sme im určite poslali kopu bahnistej vody do treniek. No čo, aviváž  Naviac, oproti nám zo zákruty vychádza voz s konským dvojzáprahom. Cesta je úzka, nemáme sa kde uhnúť, tak zastavujeme. Tesne pred Poštárskou dodávkou ale voz odbočuje do dvora domu a cesta je opäť voľná.

Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country

Väčšina domov sú tu staručké drevenice. Väčšinu z nich ale zdobí tanier satelitného prijímača, čo je asi jediný znak toho, že sa tu čas nezastavil v minulom storočí. Na jednej z dreveničiek nás pobavia mreže na okne, ktoré sú zbúchané z krivých, tenkých a suchých konárov. Proste, bezpečie na prvom mieste.
O 10 minút prichádzame k asfaltovej hlavnej ceste v dedine Petrova. Nakoniec sme ju predsa len našli. A dávame za pravdu tomu pánkovi s kosou na začiatku prejazdu, skutočne bola tá cesta veľmi dobrá.

Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country

Janka neverí vlastným očiam. Na druhej strane asfaltky, priamo oproti nám, je na špinavej chalúpke honosný nápis Cafe Bar. Už na prvý pohľad by som si tu ani na záchod neodskočil, ale Thunderka je fascinovaná vidinou kávy. Našťastie o pár desiatok metrov vpravo od nás je pri ceste ešte jeden, a aj keď ani ten nevyzerá najlepšie, oproti tomu prvému by mohol mať kľudne prívlastok „Grand“. Kaviareň manažérskej úrovne. Sú skoro štyri hodiny a sme takmer v oblasti, ktorú sme chceli včera dosiahnuť. Nemá zmysel sa už niekam ďaleko presúvať a tak nám malá prestávka s kávou príde celkom vhod.
Odstavujeme autá na kraji cesty a vchádzame dnu. Pri dvoch pároch spojených stolov tu sedí asi sedem ľudí od 10 do asi 80 rokov, ale hneď nám robia miesto. Evidentne cítia príležitosť na poriadny kšeft a to treba predsa využiť. Objednávame si kávu, ale Martin má špeciálne želanie, chce zalievanú. Zjavne to tu moc nepoznajú, staručká barmanka sa tvári nechápavo. Tá keby ťa počula, že si povedal, že staručká. Pri tom, ako vekovo neidentifikovateľne tu vyzerali ľudia, mohla mať kľudne 54 rokov akurát asi nepoužívala taký krém proti vráskam ako ja  Martin neváha, stavia sa za pult a robí si kávu sám. Nezdá sa, že by to babičke-barmanke vadilo, cudne sa uškŕňa, keď ich Thunderka fotí. Na scénu prichádza dáma, o niečo mladšia od barmanky. Okamžite vyhodnotí situáciu a vrhá sa na Thunderku s ponukou maximálne výhodného kšeftu. Ručne vyrobená farebná šatka za takmer 90 lei. Thunderka ale odoláva. Cena okamžite klesá na 50 lei, čo Thunderku stále ešte neoslňuje. Pani je však neodbytná a Janka už skutočne nevie ako sa jej zbaviť. Mám pocit, že ak ešte raz poviem, že nechcem, tak ma buď zbije alebo sa mi hodí k členkom plačúc na tému hladných detí. Cítim sa trápne a neviem ako túto ženu poslať aj s jej šatkou dokelu. Keď mi už takmer visela na krku, pochopila som, že z tohto rafinovaného chvatu existuje jediný únik. Vyťahujem peňaženku a platím za jednu z tých šatiek. Ani som sa nepozrela, ktorú mi vlastne napchala do igelitového vrecka, len ho schmatnem, zahanbene ho napchám do batohu a otáčam sa tej zmiji chrbtom. Predstieram horúčkovité pitie kávy, ale najradšej by som ju v nej utopila. Sprosté sociálne cítenie!!!

Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country

Zvyšok nášho kolektívu sa zatiaľ pri stole snaží dostať informácie o oblasti od spolusediaceho Rumuna. Ukazujeme mu mapu na notebooku. Zdá sa, že notebook ho zaujal podstatne viac ako mapa na jeho displeji, ale snažíme sa z neho dostať odpoveď vhodne mierenými otázkami. Z Petrova vedie priamo do hôr na hranici s Ukrainou jedna cesta a o pár kilometrov západnejšie je cesta druhá. Pýtame sa, ktorá je lepšia a kde sú krajšie hory. Keď nás už konečne vníma, odpovedá, že jednoznačne máme ísť prvou cestou, že je dobrá. Pýtame sa ho aj na medvede v oblasti. Hneď viditeľne ožije a s hrdosťou hovorí, že jasné, medvede tam majú. Hneď ale posmutnie a so slabo utajovanou závisťou v hlase upresňuje, že ale nie také veľké ako pri Brašove. Asi má pocit, že sme tu kvôli medveďom a chcel nám urobiť radosť, že sme správne. Ešte že Thunderka stále kšeftí a tak nepočula túto „skvelú“ správu. Asi by sme ju do stanu najbližšiu noc nedostali. Pred plánovaným terénovaním by nebolo zlé aj doplniť palivo. Najbližšia čerpačka je podľa miestnych v susednej dedine Leordina, ktorá je vzdialená asi 8 kilometrov. Nič strašné, pred cestou do hôr sa tam určite zastavíme. Káva je dopitá, Thunderka už tiež dokšeftovala a tak nám nič nebráni v odchode.

Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country

Odchádzame do Leordina. Na jej vzdialenejšom konci, na opačnej strane cesty je aj spomínaná čerpačka. Tankujeme všetci doplna, ale objavuje sa drobný problém. Neakceptujú tu karty, len hotovosť, a to jedine v miestnej mene. Hľadáme drobné po vreckách. Našťastie máme dosť a nemusíme si natankované palivo odrobiť umývaním podlahy ani žiadnym podobným spôsobom.
Vraciame sa späť do Petrova, prechádzame okolo obľúbeného café baru a kúsok za ním odbočujeme na cestu, ktorá smeruje k vysokým horám. Cesta vedie cez dva mostíky a ďalšiu dedinku Crasna Viseului. Nie je dôvod zastavovať a tak prechádzame ďalej údolím po prašnej ceste. Domov popri ceste je stále menej. Ideme povedľa potoka a stúpame pozvoľna k horám. Sme už asi 8 km od Petrova, keď sa pred nami ukazuje pekná rovná lúka medzi cestou a potokom. Je už skoro štvrť na šesť, a nemá význam hľadať niečo lepšie. A lepšie si asi ani nevieme predstaviť. Zastavujeme na kraji cesty, zbiehame malým briežkom na lúku a kontrolujeme terén. Všetko sa zdá byť v poriadku. Dokonca žiadni hmyzáci, koníky, modlivky ani zaschnuté pozdravy od kravičiek. Takmer dokonalé.
Za nami zastavuje nejaké osobné auto. Vystupuje chlapík v maskáčoch a rybárskej veste. Hovorí, že máme ísť ešte kus ďalej, že je tam dobrý hotel. Nechce sa nám. Lúka s potokom vyzerá priam exkluzívne a nie je dôvod hľadať ubytovanie hotelového typu. Naviac, zajtra sa s Thunderkou chystáme oddeliť od kolektívu a hotelového ubytovania si pravdepodobne užijeme dostatok.
Mastodont už aj zbieha na lúku. Hlásim do vysielačky, že súhlasíme s ubytovaním na tomto mieste, ale ideme s Thunderkou ešte prebehnúť kúsok doliny, aby sme pozreli, kam to vedie a čo nás čaká zajtra.

Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country

Odchádzame od skupinky a pokračujeme priamo v ceste. Už za druhou zákrutou na úzkej štrkovej ceste sa ukazuje panoráma vysokých hôr s holými trávnatými hrebeňmi. To je niečo pre nás. Z cesty registrujeme niekoľko odbočiek do svahov na obe strany. Jednu z nich, na pravej strane ideme pozrieť z blízka. Z diaľky vidíme, že sa cesta kľukatí po dosť strmej lúke v svahu. Prechádzame cez pár blatových kaluží k potoku. Nie je moc hlboký, brodíme ho v pohode. Na druhej strane je zmes kameňov a piesku a v tom vidno vytlačené koľaje. Jemne to uhýba pod kolesami, ale nie je s tým žiadny problém. Prechádzame pomedzi pár stromov k svahu. Ďalej to vyzerá síce ako cesta, ale je vymletá od vody a tak tvorí žľab, zvažujúci sa k stredu, kde má hĺbku asi meter. Nádherná pejovka a asi by sa to dalo vyštverať, ale teraz na to nie je dôvod, uvidíme, či tadiaľto nepôjdeme zajtra.

Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country

Z vysielačky sa ozýva Radov hlas. Idú s Martinom za nami a už sú asi dosť blízko, tak sa im vysvetľujeme, kde sme. Už ich aj vidíme a zdá sa, že aj oni nás vidia a mieria k nám. Pejovka sa páči aj im, ale ideme radšej pozrieť, ako vyzerá zvyšok doliny. Rado otáča Poštársku dodávku na pomerne úzkom mieste na ceste medzi svahom a potokom. Neverím zrazu vlastným očiam! Na ceste po ktorej sme pred chvíľou prešli bez akýchkoľvek problémov a ostali na nej len sotva otlačené stopy, sa obe zadné kolesá Patrola pri cúvaní prebárajú a auto si sadá do cesty až po nárazník. Hneď na neho kričíme, nech už necúva. Rado zastavuje, radí štvorkolu a redukciu a bez vážnejších problémov sa dopredu vytiahne z jám. Po tomto prekvapení ešte viac oceňujeme, že sme sa nevybrali hore po ceste v svahu. Takéto niečo by nám tam mohlo značne skomplikovať prejazd a návrat. Rado prechádza cez potok a my s Wraníkom sa vydávame za ním. Je to zvláštne, ale zase prechádzame tým komplikovaným miestom bez akýchkoľvek problémov. Brodíme potok, vraciame sa na cestu a pokračujeme ďalej do doliny.

Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country

Rozhodne to tu nevyzerá, že by tu mal byť nejaký hotel. Martin do vysielačky hovorí – a Rado prekladá – že on je rybár a informácia o dobrom hoteli voľne preložená do reči rybárov znamená: „pálte do prdele, tu idem chytať ryby ja!“. Aby nechytil jednu od nás, hajzlík zákerný. Už sme mohli mať zakempované a polievku v ešuse. Ja som hladnááá.
Pred nami sa ukazuje pri ceste nejaké štrkovisko aj s ťažkými mechanizmami a na druhej strane pod stráňou je skupinka ľudí okolo voza, ktorým ťahajú drevo z lesa. Rado s Martinom sa pred chvíľou bavili na dvoch lesbických kravách (myslím tým reálne zvieratá, nie domorodé prosté ženušky), čo na seba skákali pri ceste, ale mňa skôr zaujala mladá Rumunka z tejto skupinky. Ešte keby tak bola tiež lesba a mala tam aj kamarátku, čo? Ale zlatý môj, foťák mám ja, takže smola... Vedľa mňa ale sedí Thunderka, tak sa tvárim že nič mimoriadne nevidím a pokračujeme ďalej v ceste dolinou. Lačne pootvorené ústa so slinou v kútiku jasne dokazujú, že si sa na tú sporo odetú devu ani nepozrel...Nemusím byť ani Winetú aby mi moje pozorovacie schopnosti napovedali, že ten otočený krk nebol kvôli tej kope štrku...

Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country

Prichádzame na križovatku. Cesta dolinou pokračuje priamo, prechádza cez mostík a mizne za zákrutou. Druhá cesta vedie doprava do ďalšej doliny, okolo provizórneho salaša z dreva a igelitu, s množstvom zveri okolo. Okamžite nás zaujal voľne sa pasúci ukážkový somárik, ktorý ako keby z oka vypadol Oslíkovi zo Shreka. Ani voľne pobehujúce prasiatka neboli zlé, ale tie sme už hodnotili podľa úplne inej stupnice.
Cesta pred nami sa výrazne zužuje. Je pol šiestej a na nejaké veľké jazdenie už nemáme čas ani chuť. Kým sa Martin a Thunderka venovali tvorbe umeleckých fotiek domácich zvierat, dohodli sme sa s Radom, že ideme pozrieť ešte kúsok z cesty priamo pred nami.

Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country

Členovia posádok už sedia opäť na svojich miestach a vyrážame medzi úbočia, tesne zvierajúce úzku cestu. Míňame kameňolom, z ktorého zjavne pochádzajú kopy štrku, ktoré sme videli pri ceste. Ešte pár stoviek metrov a stopy používania cesty sa pomaly vytrácajú spod kolies. Keď prichádzame k miestu, kde nám prejazd križuje potok, máme už problém rozoznať cestu od kamenného dna potoka. Vážení, tá cesta skončila už tak pred pol kilometrom, ale až doteraz som ticho sedela a predstierala, že ma nechytá panika. Prechádzame na druhú stranu potoka a už len z čistej zvedavosti, a cez jednoznačný odpor Thunderky, ideme ešte kúsok ďalej. Kamene na zemi sa stále zväčšujú a už to aj poriadne natriasa. Znova prichádzame k potoku, ale tu už vidíme, že pokračovať by sa dalo len v jeho koryte. Dúfam, že majú aspoň zvyšok zdravého rozumu a pudu sebazáchovy a že pocit hladu bude väčší ako potreba dokazovať si, aký sú chlapci kuuulovííí.
Pozriem na Thunderku a nemusí ani nič povedať a je mi jasné, že sa vraciame späť. Ani som nemal v úmysle ísť ďalej. O takomto čase nemá zmysel niečo začínať a terén pred nami rozhodne nie je takého charakteru, ako si predstavujeme terén pre jazdenie ďaleko od domu. Neverím, záblesk zdravého rozumu !!! Bože, aká som hrdá, že práve z Thunderovej hlavy. Ten je moj 

Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country

Rado má zjavne rovnaký názor. Otáčame sa a odchádzame späť k nášmu táboru. Zastavujeme ešte raz pri salaši, radi by sme si kúpili čerstvý syr. Smola, salaš je prázdny, ani na trúbenie nikto nevychádza. Odchádzame smerom k táboru. No také ľahké to zas nebude. Pri štrkovni sa oproti nám po ceste valí k salašu celé stádo oviec. Boli tu prví uhýbame do štrkovne. Prechádzame pomedzi kopy štrku a pracovné mechanizmy. S Wraníkom prechádzame dokonca popod rameno bagra, ktorý má radlicu opretú o zem. Na konci štrkovne sa dá opäť vrátiť na cestu. Tajne dúfame, že v táborisku už nájdeme kompletne rozložený Patrol so stanovou nadstavbou, pukotajúci oheň a niečo dobré na ražni. Nie je tomu tak. Posádka Mastodonta evidentne nechce pripraviť Martina o zábavu pri predvádzaní kulinárskeho umenia a tak nás len tak čakajú. Ďalej na kraji cesty stojí osobné auto, ktorým prišiel rybár, čo nás posielal do hotela, ale jeho nikde nevidieť. Asi pochopil, že by toto stretnutie blízkeho druhu nebolo pre neho najpozitívnejšie.

Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country

Schádzame hneď z cesty dole briežkom a staviame sa do overenej formácie k Mastodontovi. Nikomu sa ale nechce stavať strešný stan, ani naťahovať celtu. Martin s Radom dávajú prednosť hygiene. Pre tento účel nachádzajú neďaleko tábora malú drevenú priehradu na potoku z ktorej si robia luxusnú kúpeľňu s vírivkou a masážnymi tryskami na chrbát. Zvyšku kolektívu bohato stačí tečúca voda okolo táboriska.
Blíži sa osem hodín a už je čas pripraviť táborisko na noc. Každý už presne vie, čo má robiť a o pár minút je hotovo. Táborisko je pripravené, na ohni sa pečú dobroty a okolo stola sa hodnotí dnešok a plánuje svetlý zajtrajšok. Na to, že to mal byť dnes len presun, to bolo celkom zaujímavé a vôbec nie nudné.

Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country

Študujeme mapy oblasti, kde sa nachádzame. Ja študujem zloženie Alexandrionu. Večerný prieskum nám dosť pomohol zorientovať sa, čo nás čaká na konci údolia. Asi jediná cesta, po ktorej máme šancu sa niekam dostať, je tá, čo ide doprava za salašom.
Naše plánovanie prerušuje zvuk motoriek. Dve cestné endurá prechádzajú po ceste okolo nás a z jednej sa ozýva „ahoooj slováci“. Bez zastavenia však prechádzajú ďalej, takže len tipujeme podľa tvaru EČ, že to mohli byť Češi. Uvidíme, keď pôjdu naspäť.
Výdatný oheň spotrebováva dosť dreva a tak sa dostáva prvý krát k slovu aj naša motorová píla, ktorá medzičasom zmenila miesto uloženia z Wranglera do Poštárskej dodávky. S jej pomocou rýchlo rastie kopa, ktorá isto vydrží až do rána. Opäť zasadáme k stolu.
Pokračujeme v plánovaní. Zajtra skúsime prejsť cez horský pás do susednej doliny smerom na východ. Potom sa s Thunderkou odpojíme od kolektívu a pôjdeme vlastnou cestou smerom k Čiernemu moru. Cestou by sme radi navštívili Bahenné sopky a Pekelné ohne v blízkosti Buzau. Nebudeme ale predbiehať, najskôr si určite vychutnáme spoločný prejazd. Mám tušenie, že zajtra to bude tvrdšie ako doteraz a pekne si to užijeme.

Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country Drum de Muntii 4x4 Romania 2009 - cross country

Stmieva sa a motorky sa doteraz nevracajú. Niektorá z ciest bude asi prejazdná. Veď nakoniec, uvidíme sami. Na stole sa dnes objavujú aj jedlá typu polievka, ale ďaleko väčší úspech majú jedlá typu Fernet, Kensington Gin a miestny koňak Alexandrion. A ja som vás zdržiavala? Ja tu slintám už hodinu... Obzvlášť tomu poslednému prichádzame s Thunderkou na chuť, čo má ale za následok skorší odchod k spánku. Ostatným sa ešte nechce spať a tak sa presúvajú bližšie k ohňu. Okrem toho, že nám uvoľňujú priestor pre náš stan, je im tam určite teplejšie. Aj príprava na spanie ide už ako po masle. Zjavenie stanu je už bežná nuda a v podstate nikoho nezaujíma. Ešte letmo pozriem na krásne jasnú oblohu. Ale....Nevidím veľký voz. Kde je? Thunder ma vracia do reality – Nezabudni, že sme v Rumunsku, asi ho čorkli !!!  O chvíľu už aj zaliezame s Thunderkou do stanu. Vchod nechávam na polovicu otvorený a zaťahujem len sieť proti hmyzu. Oblečených máme menej vrstiev oblečenia, ale poctivo sa zipsujeme do spacákov. Ešte chvíľu počúvame debatu vonku. Je nám ľúto, že zajtra opustíme túto skupinu skvelých ľudí, ale naše plány a predstavy o tejto expedícii sa už od začiatku trochu odlišovali. Aj tak sme radi, že môžeme spolu stráviť aspoň týchto pár dní a jeden z nich je ešte pred nami.
Zdá sa, že sme konečne trafili aj tú správnu konfiguráciu na nocovanie. Je mi príjemne. Ani teplo, ani zima. Zvuk hlasov postupne splýva so zurčaním vody. Onedlho zaspávame...

 

 

Thunder.


Autor je majiteľ firmy  BUSINESS SOLUTION, s.r.o. - poskytujúca  profesionálne služby registrácie a správy internetových domén, webhosting, webdesign a tvorbu e-shopov. Internet vo Vaśich službách - Vaše sluzby na Internete.

BUSINESS SOLUTION, s.r.o.