Pred par hodinami sme sa uspesne vratili z expedicie Shqiperia 2011.

Mozem povedat, ze to bol jeden z nasich najvacsich cestovatelskych zazitkov a radi by sme aj s Jankou podakovali ludom, co sa tejto expedicie zucastnili s nami a museli mat obcas fakt pevne nervy - Petovi, Lukymu a Branovi a tiez Jenkimu za konzultacie pri finalnom planovani.

A ako vzdy, radi sa s Vami v blizkej dobe podelime o nase zazitky...

Dobro došli! Paštikári a pakistanci zvažujú túto lokalitu(aj ked mne to zatial pripadá trochu z dostrelu), tak budem celkom zvedavo sledovať Tvoje príspevky. Len do toho!

ono je to trochu ináč, poďakovať musíme my Tebe, pretože príprava podkladov na expedíciu a následná skvelá navigácia bola základom úspechu.

Tak trochu konkretnejsie, co sme vsetko presli:

1. den:

http://www.wikiloc.com/wikiloc/view.do?id=2092699

2. den:

http://www.wikiloc.com/wikiloc/view.do?id=2092732

3. den:

http://www.wikiloc.com/wikiloc/view.do?id=2092745

4. den:

http://www.wikiloc.com/wikiloc/view.do?id=2092757

5. den:

http://www.wikiloc.com/wikiloc/view.do?id=2092761

6. den:

http://www.wikiloc.com/wikiloc/view.do?id=2092770

7. den:

http://www.wikiloc.com/wikiloc/view.do?id=2092774

8. den:

http://www.wikiloc.com/wikiloc/view.do?id=2092782

9. den:

http://www.wikiloc.com/wikiloc/view.do?id=2092808
http://www.wikiloc.com/wikiloc/view.do?id=2092813

Su tam aj strucne popisy, podrobnejsie to rozpisem tu na fore.

no, super...taketo info sa tu hodí, este dake foto a viac pismeniek...existuje i offroadový sprievodca albanie zeme orlú...

vsetko bude, len foto musime trochu vytriedit a pismenka popisat...

Pri planovani som vychadzal hlavne z Turistickeho sprievodcu Albanie od Gillian Gloyerovej a Albanie zeme orlu od Filipa Webera. Obe knizky su velmi uzitocne, ak sa tam clovek nechce len tak bezcielne vozit ale chce sa aj nieco o krajine dozvediet. Tiez som prestudoval mnoho informacii, cestopisov a tracklogov z internetu.
Ci to malo vyznam, skor posudia nasi spolucestujuci, ale ja som uz pri ceste tam mal pocit, ze tu krajinu absolutne doverne poznam a vedel som presne, co tam chcem prejst a preco...

Pravda je, ze to co sme tam nasli, predcilo vsetky moje ocakavania...

Albánia - miestny názov Shqiperia - číta sa "Ščiperia"

Rozlohou je Albánsko menšie ako Slovensko a má výrazne menej obyvateľov, z čoho vyplýva menšia hustota obyvateľstva, hlavne v severných oblastiach.

Krajina je prevažne hornatá. Pre lepšiu predstavu, asi ako keby sa striedali niekoľko krát za sebou Vysoké Tatry s Nízkymi Tatrami a tam, kde kopce skončia, za kúskom nezaujímavej roviny je hneď more.
Charakter hôr je od neprístupných strmých a vysokých skalných štítov po zalesnené pohoria. Teraz na prelome septembra a októbra boli cesty vačšínou suché a prašné, ale našli sme aj mokré a podmáčané miesta, pretože aj v suchom období tam pramení veľké množstvo vody. V období dažďov alebo topenia snehu by mohli byť niektoré cesty slušný masaker.

Albánsko má veľmi dramatickú históriu. Na ceste k nezávislosti sa mnohokrát ocitlo pod nadvládov snáď všetkých okolitých mocností. Výrazne sa na krajine podpísal aj turecký vplyv, po ktorom je velká časť obyvateľstva islámskeho vyznania.
Po celej krajine je množstvo impozantných starých pevností a hradov, ktoré zohrali svoju úlohu v boji za nezávislosť a využíval ich miestny hrdina Skanderbeg, ktorý dokázal zjednotiť klany na riadený odpor proti dobyvateľom.
V modernej histórii vystupuje postava komunistického pohlavára Envera Hodžu (píše sa Hoxha). Z jeho počinov za zmienku stojí vyhlásenie prvého ateistického štátu na svete a vybudovanie 800.000 bunkrov po celej krajine, ktoré doteraz "zdobia" krajinu a narážali sme na ne asi úplne všade.

Nenechaj sa rušiť, číta sa to velmi dobre ...len ked budeš môcť, nehodil by si tu ešte kompletnú trasu ako si dal tie čiastkove? Alebo dá sa to na tých stránkach nejako spojiť? Rád by som to videl spolu...aké územie ste obsiahli.

Otázka ľudí v Albánsku mala na začiatku za sebou obrovský otáznik. V našich podmienkach sa "Albánec" spájal vždy s trestnou činnosťou a násilím.

Ako je to ale v skutočnosti?
Pravda je, že na konci 90-tych rokov, keď praskli pyramídové finančné hry riadené z vládnych kruhov, prišlo mnoho ľudí o svoje peniaze a majetky, čo vyústilo do vyrabovania vojenských skladov, takže takmer každý bol viac či menej ozbrojený. Aj keď sa situácia neskôr upokojila, nie všetky zbrane sa podarilo stiahnuť a ostali medzi ľuďmi.
Tiež je pravda, že súčasťou Albánskeho nepísaného práva bola a z časti ešte aj je "Krvná pomsta", ktorá rieši akýkoľvek, často aj banálny konflikt smrťou.

Ale tiež platí, že hosť je pre nich na úrovni Boha a tak sa väčšina obyvateľov správa aj k turistom, ktorí sú hosťami v ich krajine. Od prvého momentu sa na nás snáď každý jeden človek usmieval, zdravil a srdečne nám mával. Tak sa mávanie a "mire dita" (dobrý deň) nieslo celou našou expedíciou a dostalo sa aj do jej podtitulu.
Ľudia boli tiež neskutočne ochotní a nápomocní pri riešení problémov, ktoré nás cestou postretali a vždy sme mali pocit, že náš problém sa stával problémom celej dediny a všetci sa ho snažili riešiť.

Osobitou kapitolou sú deti. Ešte nikde som nevidel takú nefalšovanú a úprimnú radosť z toho, že dostanú pár cukríkov, ako u albánskych detí na severe. To sú silné zážitky...

Miestnou oficiálnou menou je LEK, ktorého kurz sa pohybuje okolo 130-140 LEK za 1€.
Väčšinou sa dá platiť aj eurom a zriedkavo aj platobnou kartou. Banky sú však v takmer každom mestečku a meniť nie je problém.
Ceny všetkého sú tam o niečo nižšie ako u nás.

Zaujímavosťou je však spôsob oznamovania ceny. Predávajúci ti povie "5", čo ale môže byť LEK, alebo € a tiež to môže znamenať 5, 50, 500 alebo aj 5000...
Potom zbadá rozpaky v tvári kupujúceho a pokojne mu z ruky alebo z peňaženky vytiahne bankovku, ktorú mal na mysli.
Za celý čas sme ani raz nezažili ani len pokus o nejaký podvod, alebo snahu dostať viac peňazí, než bola skutočná hodnota tovaru alebo služby v jeho očiach. Napriek tomu je dobré byť obozretný a nepodľahnúť ilúzii, že to tak musí byť vždy.

Miestni mladí junáci sú väčšinou pekní, tmaví, štíhli a decentne svalnatí, moderne nastajlovaní, upravení a pekne oblečení...

Miestní muži sedia celé dni v krčmách a baroch, bavia sa a hrajú hry, kým ženy pracujú vo fabrikách a na poliach, opravujú domy, vozia štrk na fúrikoch a podobne...

V povodnom plane bolo este uzemie v strede okolo napisu Albansko, namiesto cesty pobrezim k Tirane, ale par technickych problemov a miernejsie tempo terennych presunov nas donutilo plany trochu upravit.

Aspon je pekny dovod na navrat

...a týmto žiadam o azyl Albánsku republiku...cítim sa tu politicky, rasisticky aj finančne prenasledovaný!

Dík Roman, výborné informácie!