Neuveritelne se stalo skutkem
Vymysleli. naplanovali, uzkutecnili a dokonce jsme se vratili.
3x Niva a jeden Jimny na expedici "Románia Nivama 2009 - aneb - extreme forest"

Bylo to docela drsne. Bylo to i krasne. Nekdy unavne. Mame mnoho poznatku jak to priste udelat lepe. Jak pripravit auta. co vozit,co ne. proste velmi zajimava zkusenost!
Pohybovali jsme se v okoli Satu Mare a Baia Mare.
tak kluci, byl jsem drsnej a krutej a hoooodne jsem promazaval, aby to nebyla moc nuda.
fotky jsem rozdelil do casti.

Část první - PŘÍRODA
Část druhá - Lidé, to jako účastníci zájezdu
Část třetí - Cesty a necesty
Skopiroval som sem, co pisal vik2 na ladafore, preto ta cestina

Majo gratulujem vsetkym, iste to bola bombova akcia. A super foto

Páni poklona veru vyrastol som ako Nivkar sak Majo vie, ale na toto bi som si z nivkou netrufol, a vy ste ukazali ze sa da....poklona....

Tak klobuk dole páni

slusne

dik, keby sa mi neposralo aj to co sa nedalo, tak by bolo genialne, ale aj napriek vsetkemu bolo super, na rok ideme rozhodne znova, dufam, ze sa nejaky Nivkar prida/vsak Martin NR/

Ostatne Nivy sa drzali skvele, prakticky same drobnosti, len moja si vybrala na rok dopredu, ale aspon som zistil, co musim doladit, najma zadna naprava bola problematicka - nalozil som viac nez dokazala v narocnom terene zvladnut... na rok bude snad uz vsetko vychytane

Majo, vždy keď ťa stretnem, tak furth niečo na tom opravuješ....


Ale pekne, tak to má byť. Ja som toho roku nemal s kým.

nahodou, ked som ta stretol naposledy ani si ma nezbadal
na bukovej som bol inkognito bruchoplazom s partou blaznov, tak som tam ku vam ani nesiel otravovat

Inak ja som tento rok cely nic nerobil, este aj ten tisovec bol bez poruch, jedine v rumunsku som pod tym lezal 4 dni zo 7mich No co, este to nemam vychytane

No, pekne, a ja som čakal, že sa pristaví modrá nivka z predsedom a ništ.
A že otravovať

Noo fotečky zaujímavé, je aj nejaké videjko? Vyzerá to tam vcelku v pohode, čakal som horšie podmienky (nemyslím terén), takže dúfam že o rok mi to víde a pridám sa Super ste to zvládli, až na Maja ale tak asi mal svoje dni

aaa, na video som akosi zabudol, nic moc sme netocili, ale nieco predsa len mam: http://www.youtube.com/watch?v=C6Yz5eqOSCI

do Brna si dosiel v pohode ci si musel cestou nieco opravovat? ved ty to mas vo zvyku

Pekne pekne , tak tiež sme boli v Rumunsku Baia Mare cez transilvánske alpy len nie na offoch ale na pionieroch

Pripajam majov roman o rumunsku.

Tak teda Romania Nivama 2009 z Majovho pohladu:

Romanie Nivama 2009 z pohľadu Maja:

Po týždňoch príprav na dlho plánovanú expedíciu Nivami do Rumunska sa konečne blíži tak netrpezlivo očakávaný termín odjazdu. Všetci sú už viac či menej pripravení, iba ja mám stále Nivu neschopnú zájsť čo i len na nákup do obchodu. Na zadnej náprave nebrzdí ručná brzda, búcha pružina o úchyt panhardky, popri uzávierke tečie olej. Navijak sa stále povaľuje na polici v garáži a o poriadnych nárazníkoch môžem len snívať. Prídavná prevodovka sa chveje tak, že už pri 60ke rozvibruje celé auto, na prednej náprave sa vozia tenké polosy.
Volám kamaráta na výpomoc, po príchode sa najprv púšťame do montáže navijaka. Predné čelo sa stráca po použití flexky, na jeho miesto prichádza 10-ka platňa a pripravuje sa osadenie navijaka. Chladič putuje čo najbližšie k motoru, aby Nivke ostal čo najlepší nájazdový uhol. Navijak je konečne na svojom mieste, do odchodu zostáva už len pár dní. Výlet na Ukrajinu pre náhradné diely je nevyhnutný, bohužial pre Rusko-Ukrajinský konflikt nedorazila ani polovica. Nuž montujeme aspoň pomalšie prevody(4,44:1) na obe nápravy, dopredu nový diferák, hrubé polosy a na zadok prichádza iná náprava s upravenými úchytmi a bubnovými brzdami aby som aspoň rozchodil ručku. Prichádza Josse a robíme posledné úpravy na jeho aute, pomáha mi s výrobou predného pevnostného nárazníka... Do odchodu 2 dni. Prichádza Vik2 s Maysnerom, že si po dlhej ceste ku mne(cez 600km) oddýchnu pred odjazdom, ja ich však hneď zamestnávam dlhým zoznamom nefunkčných vecí na mojom aute. Deň pred odjazdom to vyzerá chaoticky, na niektoré prkotiny nezostal čas, na niektoré dôležité veci sa zabudlo, ako sme zistili neskôr. V deň odjazdu idem Nivou do práce, dostáva skúšobných 100km pri čom zisujem že stále varí, aj po výmene termostatu. Tipujem ešte vodnú pumpu, bohužial neostáva čas na výmenu a predsa je to blbosť aby nefungovala – javí sa úplne bez vôle ani netečie.

Piatok 28.8. 14:00 pomaly vyrážame. Čaká nás 400 náročných asfaltových kilometrov. Moja teplota motora sa stále drží na 110 stupňov, občas vyžaduje doliať odparenú vodu. Po zhruba 300km mi v Maďarsku navyše prestáva auto dobíjať. Rozobratie, kontrola ani vyčistenie alternátora nepomáha, Milan s Paťom sa vracajú na Slovensko aby mi priviezli alternátor, kempujeme v Maďarsku.

Sobota ráno, prehadzujem alternátor, dobíjanie stúplo na niečo cez 12V, vravím si asi vybilo baterku, potrebuje ju dobiť. Po pár ďalších kilometroch zisťujeme, že napätie alternátora je iba udržiavacie a baterka to evidentne neprežila. Či odišiel prvý alternátor kvôli nej a druhý načalo sa už nedozvieme, každopádne na pumpe kupujeme novú baterku. Ani jej montáž nepomáha, zháňame teda servis. Po hodine v jednom servise je definitívne rozhodnuté, že ideme domov pre ďalší alternátor, zbytok výpravy pokračuje smer Rumunsko. Cesta domov bola náročná, napätie alternátora pokrývalo horko-ťažko energiu potrebnú na chod motora, teda som musel odpojiť elektrické ventilátory chladenia, svetlá a počas dažďa som stierače zapínal na nevyhnutnú dobu. Počas celej cesty som musel mať zapnuté kúrenie, takže sme sa skoro roztopili, ale podarilo sa nám prísť domov, vymeniť alternátor, čo vyriešilo dobíjanie. Medzitým mi volá Josse, že prerazil gumu a na cestu späť by sa mu hodili náhradné gumy. Nakladám teda 2 svoje ATčka. Objavil sa však nový problém a to vďaka prehrievaniu a dolievaniu nie práve teplej vody - prasknutý chladič. Snažil som sa to zalepiť, počas cesty však voda stále ubúdala a ja som musel čoraz častejšie dolievať. Nejak pred polnocou sme teda radšej znovu zakempovali skoro na stejnom mieste ako deň predtým a rozhodli sa pokračovať až ráno.

Nedeľa ráno pomaly vyrážame na prvú benzínku, kde si rozkladáme výbavu a lepíme vyše pol dňa prasklinu na chladiči. Konečne poobede prechádzame Rumunské hranice a prichádzame do miesta, kde zakempoval zbytok expedície. Na výjazde cez skaly lámem kardan a zisťujem vážny nedostatok – neskrátené vrchné tyče zadnej nápravy - v tom zhone som na to zabudol a na upravených úchytoch zadnej nápravy to ťahalo nápravu dohora, čo kardanu určite nepomohlo. Posledné metre do kempu už idem na navijaku.

Pondelok ráno mením spolujazdca za Maysnera a s dlhým zoznamom vyrážame na nákupy. Prechod do Ukrajiny z Rumunska bol bezproblémový, rovnako nákup vecí, našli sme v Berehovom perfektný obchod. Cestou späť sme žišli k „akejsi rieke“ kde bolo pár rybárov, tak ideme dolu prúdom, kde na nás nevidno a meníme kardan a chladič. Počas tohto k nám prichádza sériová Niva, hovoríme si asi tiež nejakí nadšenci, keď však privolali pohraničiarov, zistili sme že sú to policajti a my sa nachádzame v zakázanom pohraničnom priestore, tá „akási rieka“ je Tisa a jej stredom už vedie Maďarská hranica. Nasleduje kompletná kontrola vrátanie rozoberania tapacírov a otvárania každej krabičky, takisto kompletná previerka dokladov a nechápavé krútenie hlavami nad našimi skvelými nápadmi opravy auta pri hraničnej rieke. Ešteže sme im neprezradili náš úmysel brodenia za účelom umytia podvozku od blata. Pohraničiari čakajú s nami než dokončíme auto a vyprevádzajú nás na asfaltku. Smerujeme späť na hraničný prechod z Rumunskom, kde zisťujeme kolónu asi 40 áút a spájame sa vysielačkou so zbytkom expedície. Po hodinovom čakaní bez pohnutia sa vraciame na hraničný prechod s Maďarskom, kúsok od ktorého sme takmer prebrodili zelenú hranicu. Tam to ide neuveritelne rýchlo, sme prvý na rade, z Ukrajiny sme von hneď, Maďarom sa však nepáčime a tak ideme „do boxu“. Tieto prehliadky do posledného šroubu už začínajú byť únavné. Strávili sme tam snáď 2 hodiny a už vyrážame opäť smer Rumunsko. Cestou sa nám trhá zrejme už načatý výfuk a naberáme zvuk ktorým budíme celé dediny. Je noc takže prichádzame na naše rumunské stanovište Alfa, kde sme trávili aj predchádzajúcu noc a kempujeme sami dvaja. Ešte pred zaľahnutím sa strašíme medveďmi, keďže v lese niečo strašne lomcuje, ale naše odhodlanie je silné. Po zazipsovaní do spacákov na zemi vedľa auta sa cítime opäť bezpečne

Utorok -Ráno schádzame do dediny, kde zháňame autoservis a nechávame si skrátiť tyče zadnej nápravy a zvariť výfuk. Pokračujeme v koľajách zbytku našej expedície, ktorý to zjavne poňali ako „hard off“ a trháme úchyt na zadnej náprave. Takže sa štveráme dlhé úseky na navijaku aby sme ešte viac nepoškodili nápravu, chudák Maysner behá kilometre s lanom tam a späť, obedujeme, čakáme kým sa zregeneruje baterka vyšťavená navíjaním a následne schádzame na druhej strane pohoria do dediny a spájame sa vysielačkou s našou expedíciou, odchytávame časť z nej a ideme do dediny zvárať úchyt. Tu musím vyzdvihnúť šikovnosť miestneho obyvateľstva, ich home-made dielne nemajú chyby. Zváračka na 220V s vinutím namotaným na dreve, niekoľkými vývodmi na ktoré mi domáci ukazoval „ampér-ampér“, káblom s kostrou na našroubovanie a akýmisi kliešťami na uchytenie elektródy vyžaduje cvik, takže najprv zvára domáci bez kukly, potom prináša kuklu pre nás. Tá pozostáva z držiaku z kelne a skla osadeného v čomsi. Slo mi pripadalo ako číre, z jednej strany streknuté čiernym sprejom. Každopádne mi neskutočne pomohli, ako domáci tak aj Vik. Vychádzame, kúpeme sa v potoku, prichádzame do kempu pri vysielačoch vysoko v horách.

Streda ráno – Miloš s Jimnym vstáva pred východom Slnka, lúči sa s nami a vydáva sa ďalej sám. My sme si vytýčili za cieľ jazero, schádzame teda k nemu po kľukatých rybárskych cestičkách a kúpeme sa v ňom. Ďalej sme si za cieľ vytýčili holé horské hrebene, po ktorých by sa dalo pokračovať „hrebeňovkou“. Večer sa však blíži a my s Vikom sa štveráme potokom a drsným výjazdom, kde sa ja musím kúsok navíjať pretože mi to neberie motor na mojich rýchlych prevodoch. V zátačke v tomto výjazde sa mi o zahrádku zachytila vetva stromu, stiahla na mňa celý strom, čo mi odtrhlo šnorchel, spätné zrkadlo a prasklo čelné sklo. Josse s Milanom našli na Chevyne lepšiu cestu a už nás čakajú hore. Pokračujeme k hrebeňom, kempujeme na okraji lesa – jedno z najlepších miest, keď si odmyslíme malé štípajúce mušky.

Štvrtok ráno pokračujeme k hrebeňu, opäť sa kúpeme v potoku, stretávame stádo oviec s pastiermi a nemeckých turistov na zdvihnutom „offroad karavane“. Pohľad ženy keď ich obchádzame vymytou cestou kde pravá strana kolies sa dotýka iba bočnicou kolmého svahu stál za to, škoda, že som nemal poruke foťák. Konečne sa dostávame na hrebene a pokračujeme po nich. Náš najkrajší deň. Uživame si dovolenky, výhľady až na Ukrajinu, pohoda, paráda. S Vikom sa vozíme na nášľapoch alebo kráčame pešo a nechávame skoro celý deň šoférovať spolujazdcov. Večer kempujeme na konci hrebeňovky na okraji lesa, niekde blízko nás padajú výstrely a už po tme prechádza popri nás Samurai s hľadáčikom, evidentne dohľadáva postrelenú zver.

Piatok ráno sa otáčame a vyrážame na stanovište Alfa, aby sme sa čo najviac priblížili k hraniciam, pred nasledujúcim odchodom. Skúšame to terénom, ten je však nezvyčajne náročný(stretávame LKT s reťazami) a znenazdajky končiaci slepo, zavalený stromami. Z dôvodu nedostatku času schádzame do dediny a prechádzame čo najbližšie opäť po asfaltkách. Nakoniec naozaj spíme na našom stanovišti Alfa, kde likvidujeme posledné zásoby potravín a Milan s Jossem prehadzujú predné gumy na privezené ATčka.

Sobota ráno, Milan nás budí, prichádza silná búrka a sme pre ATčka na problematickom mieste, za búrky by sme nemuseli zísť. Narýchlo balíme, búrka je však rýchlejšia a tak schádzame už za dažďa. Vik bez výrazných problémov, Josse s Milanom s miernymi problémami a ja posledný 2x na navijaku! Prvý krát ma hodilo na strom a v náklone sa mi odlial benzín takže som sa ťahal navijakom len z baterky, druhý krát v bočnom náklone na druhú stranu neudržal „vant“ a predné koleso ho prerazilo nad 10m roklinou, z čoho by bola istá búdka, našťastie bola tma, tak som na to nemyslel a Vik mi hodne pomohol, keď behal s navijakom. Nakoniec všetko dobre dopadlo a mi sme dorazili tesne po obede ku mne. Auto mi opäť celú dobu varilo, 2 či 3x som dolieval vodu. Doma po odchode chalanov som sundal vodnú pumpu a zistil že celú dobu bola nefunkčná, vďaka plastovej vrtulke, ktorá sa pretočila na hriadeli. Hneď som dal novú zo starých zásob a ďakoval autu, že dokázalo zázrakom prejsť cez 2500km bez núteného obehu chladenia. Už sa teším na kompletnú prehliadku a generálku motora a ešte viac na budúcoročné Rumunsko, na ktoré sa pripravím určite svedomitejšie.

Majo

Kaskadér!