ROZMERY PNEUMATIKY

priklady:
35 x 10,50 R 15
265/75 R 16
8,40 - 15

35 x priemer pneu v palcoch (palec = 25,4 mm). Nesuvisi so ziadnym dalsim rozmerom, akakolvek guma oznacena 35x... atakdalej ma priemer 35'', tym to hasne, nevypoveda nic o sirke ani priemere rafku. Vyska bocnice sa vypocita celkovy priemer minus priemer rafku, a deleno dva (35 - 15 = 20; 20 : 2 = 10'').

10,50 sirka najsirsej casti nezatazenej pneumatiky v palcoch. Lahko prepocitatelne na mm rozmer, zaokrouhluje sa (10,50'' zodpoveda 265mm).

265 sirka najsirsej casti nezatazenej pneumatiky v mm. Vo vseobecnosti sa v mm znacia radialne a v palcoch diagonalne pneu, neplati vsak vzdy a vsade (konkretne pre BFG napriklad).

/75 percentualny pomer sirky pneumatiky k vyske bocnice. V konkretnom pripade /75 je vyska boku plasta 75% so sirky (teda 0,75 x 265 = 199 mm). Pokial udaj za lomitkom nie je uvedeny, jedna sa o rozmer /80 (165 R 13 je 165/80 R 13 (S105/120); 165/70 R 13 (Favorit, Felicia) je o poznanie nizsia). Celkovy priemer pneu sa vypocita sirka x percenta (265 x 0.75 = 199mm) krat dva (398 mm); plus priemer rafku (398mm + 16'' = 804 mm, resp. 32''.

R (potazmo SR alebo tak nejak) znaci radialnu konstrukciu pneumatiky. U diagonalnych pneu je pomlcka (8,40 - 15 (pneu pro UAZ))

15 priemer rafku v palcoch. V mm sa neudava.

KONSTRUKCIA PNEUMATIKY

Diagonalne a Radialne

Existuje i tzv. konstrukcia zmiesana, pre jej vzacnost ju uvadzam len pre uplnost. V praxi sa takmer nepouziva.

Diagonalna: starsia konstrukcia. Vrstvy tkanin v konstrukcii plasta smeruju sikmo z jednej strany na druhu (jedna vrstva) a naopak (dalsia vrstva). V oblasti behuna a bocnic je pocet vrstiev rovnaky. Tieto pneu su zvlast vhodne do tazkych podmienok, kde hrozia bocne prierazy a mechanicke hrube poskodenie pneumatiky (stavebne stroje, kamenolomy).

Radialna: novsia konstrukcia. U osobnych aut pouzivana v soucasnosti takmer vyhradne (diagonaly sa v prvovyrobe montovali na vozy S 1000/1100). Vrstvy tkanin v plasti smeruju rovnobezne so zmyslom otacania pneumatiky. Pocet vrstiev v oblasti bocnice je iny (nizsi) nez v oblasti behuna. Niektore vrstvy mozu byt z ocelovych drotov. (vid Steel, All Steel). Tieto pneu maju vyrazne lepsie jazdne vlastnosti na ceste - mensi valivy odpor (nizsia spotreba), nizsia hlucnost a opotrebenie, lepsia prilnavost. Su vsak daleko haklivejsie na bocny prieraz, zasluhou slabej bocnice. Pocet vrstiev je uvedeny na pneumatike:

priklad:
tread area: 3 Ply (2 Nylon + 1 Steel)
sidewall: 2 Ply (Nylon)

V uvedenom priklade su v oblasti behuna tri vrstvy, jedna ocelova a dve nylonove. V bocnici iba jedna nylonova.

Steel pneumatika s ocelovym kordom v oblasti behuna. Ocelove kordy zvysuju tuhost kostry a ciastocne zvysuju odolnost voci prerazeniu; zlepsuju vlastnosti plasta (vid tiez Radialne Pneumatiky). Nevyhodou je (u niektorych znaciek a typov plastov) moznost lamania
kostry a nasledna deformacia plasta, ktora ho cini nepouzitelnym; vyvazenie je nedosiahnutelne, koleso trasie, v extremnom pripade hrozi roztrhnutie plasta so vsetkymi nasledkami. U plastov s dusou prelamane ocelove kordy intenzivne prepichuju dusu. Osobne som se stretol s niekolkymi typmi pneumatik, ktere sa vo velkej casti vymienali nie pre opotrebenie behuna, ale pre prelamanu kostru. Ide vsak o nekolko malo konkretnych typov plastov; uvadzam iba pre informaciu. V sucastnosti sa vyrabaju takmer vsetky radialne plaste v prevedeni Steel, a percento trhajucich sa je mizive, zavada je skor v technologii alebo materiale, nez v principe.

All Steel pneumatika s ocelovym kordom i v oblasti bocnic.

PR: Ply Rating. U diagonalnych pneu udava pevnost kostry plasta (nie skutocny pocet vrstiev, ako sa mnoho ludi domnieva). Cim vyssie PR, tym je plast pevnejsi a odolnejsi voci prierazu, ale tiez voci prisposobeniu sa ceste, teda menej vhodny pre jazdu po spevnenom povrchu. Masivnejsia kostra tiez sposobuje vacsie prehrievanie plasta v konkretnej rychlosti, plaste s vyssim PR maju nizsiu konstrukcnu rychlost.

LI Load Index cize Index Nosnosti. Udava se pre jednomontaz i dvojmontaz. Konkretne udaje su k najdeniu v tabulkach.

SS: Speed Symbol cize Rychlostny Symbol. Udava maximalnu konstrukcnu rychlost pneumatiky. K najdeniu v tabulkach.

TL Tubeless (bezdusovy plast). Vnutro plasta je vzduchotesne; patka plasta plni tesniacu funkciu (je z maksej gumy). Patka u TL je nachylnejsia na poskodenie pri montazi; osobne doporucujem pouzivat lestene monterazjne. Vyhodou je daleko mensie riziko 'susdefektu', teda nahleho znizenia tlaku v pneumatike, a teda vyssia bezpecnost. Pri prepichnuti klincom spravidla umoznuje dojazd niekolko km (niekedy i desiatok); da sa opravit i bez demontaze z disku, alebo nudzovo sprejom na opravu pneumatiky. Pokia plast nie je opravitelny beznou technologiou, alebo 'pusta', vlozi sa do neho dusa.

TT Tube Type (plast pre pouzitie s dusou). Nejde pouzit ako bezdusovy (logicky).

Inflation uvadza max. hustenie pneumatiky (v PSI, libra na stvorcovy palec).

Prepocitane hodnoty su k najdeniu v tabulkach.

Rotation urcuje smer otacania pneu pri jazde vpred (smerovo orientovane pneu). Dezen je spravidla evidentne sipoveho charakteru. Pri odvalovani pneu po mokrej alebo zasnezenej vozovke, resp. blate, figury dezenu vytlacuju vodu, sneh, blato spod pneumatiky a umoznuju jej tak plny kontakt s povrchom. V opacnom pripade (nespravna montaz) dochadza k vtlacaniu vody, snehu, blata, pod pneumatiku a tato straca kontakt s vozovkou. V terene sipovy vzor prispieva k samocisteniu plasta, pretacanim kolesa sa blato vytahuje z figur dezenu a nezalepuje sa (plati samozrejme pre V3S a traktory, klasicke zimne alebo i letne smerovo orientovane pneu sa beznadejne zalepia, sipy nesipy). Pokial oznacenie nie je pritomne (Barum NT7, NT8, DT2, atd), montuju se pneumatiky tak, aby pri jazde vpred prisiel do styku s vozovkou najprv vrchol sipu. Hlavne u polnohospodarskej a lesnej techniky sa casto vidia predne pneumatiky otocene opacne - zlepsuje to zaber pri cuvani. Pokial sa predpoklada jazda tazkym terenom, zapadnutie, 'mrcaseni' sa v blate, je otocenie prednych sipov beznou praxou; pokial sa ovsem primarne vyzaduje maximalna trakcia jednym smerom (tahanie dreva, orba), montuju sa pneu na vsetky kolesa rovnako.

Outside a Inside asymetricke pneumatiky. Je rozlisovana vonkajsia a vnutorna strana pneu pri montazi na automobil (outside je vonkajsia, inside vnutorna).

Vzacne su pneumatiky vzniknute skrizenim asymetrickych a stranovo orientovanych - je nutne kupovat a montovat LAVE pneumatiky na lavu stranu a PRAVE na pravu. Su vzacne a v praxi sa nevyskytuju.

M+S Mud and Snow (blato a sneh). Oznacuje pneumatiky urcene na horsie povrchy (s vynimkou ciste terennych). Problemom je ze toto oznacenie sa zacalo pouzivat v dobe, ked sa vseobecne predopkladalo, ze na sneh su vhodnejsie pneumatiky s hrubsim dezenom (pamatnici pamataju Barum Polar z cca 60. rokov) - oznacenie v ziadnom pripade neriesi zmes gumy. Preto je toto oznacenie mierne zavadzajuce, vacsinou hovori iba to ze takto oznacena pneumatika nie je vyhradne letna. V nasich klimatickych podmienkach vacsinu zimy tvoria vozovky mokre, kde hruby vzorek extra prinosom nie je. Typickym prikladom je porovnanie BFG MT a beznej zimnej pneumatiky (oboje oznacene M+S) - zimne pneu s mensimi drazkami, mnozstvom lamiel, a maksou zmesou je vhodna na ujazdeny sneh, zladovatelu, mokru, ci mierne spinavu vozovku. V hlbokom snehu je to horsie a v terene je takmer nepouzitelna. MT ako v zasade terenna pneumatika ma zmes tvrdu, odolnu proti opotrebeniu, a vyrazne vacsie bloky dezenu - uplatnenie najde v neupravenom terene akehokolvek druhu, vcitane hlbsieho snehu - na mokrej alebo zladovatelej ceste, ci ujazdenom snehu je mensia stycna plocha a tvrda zmes jednoznacne nevyhodou.

ZAVEROM:

(pokial to este vobec niekto cita)
Vyssie uvedene oznacenie pneumatik nie je zdaleka vycerpavajuce, pre bezneho uzivatela by malo vsak byt dostacujuce. Kvoli rozsahlosti uz i tak dost rozsiahleho prispevku neuvadzam dalsie znacenia, s ktorym sa vacsina z vas nikdy nestretne (dnes uz takmer historicke eHD vysvetlim na poziadanie).

EDIT: v povodnom texte bol chybne uvedeny rozmer palca (posunuta desatinna ciarka) - chyba opravena.

pekny den praje a nenajazdite (nenajedte sa neda normalne prelozit) na kramlu

Pekne.

Len treba to všetko brať s rezervou. Skutočnosť býva spravidla kadeako nepresná. Napríklad mám jedny pneu značené 265 ale čistá šírka behúňa je 240. 265 je celková šírka pneumatiky v jej najširšom mieste. Takisto priemery v palcoch často u rôznych výrobcov kolíšu.

skus este vysvetlit disky, ale to je asi obtiazne

Nevíte někdo co znamená označení AP? Je to něco podobného jako AT? Mám pneu General Grabber AP.....a taky ještě M+S na nich je, to vím co to znamená.

Offtop - hej, MRAZ + SNIH, ako som sa docital u susedov . Sorry, nedalo mi

Záslužná práca MoostanQue

....len pre úplnosť ... máš tam preklep (aby niekto nevypočítal nejakú kravinu) jeden palec je 2,54 CENTIMETRA a 25,4 mm.

Disky sa označujú : širka v palcoch prevedenie patky X priemer v palcoch

Príklad (továrenský disk na GR) 8JJ x 16 = disk šírky 8 palcov, prevedenie patky JJ x priemer disku 16 palcov.

Prevedenia patky sa odlišujú roznymi výškami a rádiusmi osadení..... ale je to vcelku jedno.

Priemer disku musí vždy pasovať na priemer diery v gume. Zdá sa to ako smiešna pripomienka, ale sú disky a gumy ktoré sa líšia len o pol palca (12,7 mm) a podchvílou sa nájde nejaký chytrák ktorý si myslí že taký malý rozdiel sa v rýchlosti stratí. Na amerických stránkach o pneumatikách o tom píšu velkými červenými písmernami, dva krát podčiarknutými.

Šírka gumy by mala nejakám spôsobom korešpondovať zo šírkou disku. Napr široké disky v 16" sa velmi zle zháňajú. Mám 8" disky a mám na nich gumy široké 285 mm (11,2") a je to tak akurát. Ešte si možno trúfnem na ne navliecť gumy 305 mm (12") ale to už bude o život. Boky gumy budú fest vybúlené a bude s tým treba už opatrne. Skusmo som navliekol 285mm gumu na 7" disk... a ešte to vyzeralo životaschopne. Opačný problém (príliš úzka guma na širokon disku) myslím u terénnych áut nehrozí Kdesi na webe je tabulka prípustných kombinácií širky gumy a disku... ak ju nájdem , dodám.

A ešte to záhadné ET .... (to neznamená mimozemšťan).

ET (alebo tiež niekedy "zális") je vzdialenosť medzi plochou na ktorú dosadá disk na náboj kola a rovinou súmernosti disku. Čím je väčšie + ET, tým viac kolá zaliezajú pod auto, čím je väčšie - ET, tým viac kolá trčia von.

tak si ešte rýpnem.... označenie M+S NEZNAMENÁ zimnú gumu

M+S = Mud + Snow (blato + sneh)

To je guma, ktorá má zlepšené záberové schopnosti na nespevnenom povrchu. To však nemusí automaticky znamenať zimnú gumu.

BFG MT je M+S ja vyšitá... a pritom sa na zmrznutom povrchu správa silne nesvojprávne.

Zimná guma má jemné lamelovanie a hlavne je upečená z gumy ktorá pri nízkych teplotách netvrdne.

Bahňák BFG MT je z hodne tvrdej gumy a má malú styčnú plochu z cestou, takže dokáže priviesť k slzám aj na opršanom asfalte, nie že na ujazdenom snehu.... vtedy je rovno na posratie.

Gumy ktoré sú skúšané náročnejším štandardom na trakciu v snehu a lade majú na boku piktogram horského štítu zo snehovou vločkou.

Ten dávny Malchárkov blud o zmných gumách M+S vo mne vzbudzuje podozrenie, že to nebola akcia pneumatikárskej lobby ako tvrdili novinári. Tý by takú velehovädinu nevypustili. To bla akcia poisťovní ktoré v dobrom a sebe aj prospešnom úmysle znížiť škody v zime nevediac čo činia nahovorili Malchárka na pizgovinu... čo sa dosť čudujem pretože zrovna Malchárek by o autách mal vedeiť čo hovorí....

Mraz + snih

co znamena to AP nikdo nevi?

...a Martinovi sa už nechcelo napísať, že označenia M+S majú pneu od MT cez AT až po zimáky, akurát na letných cestných som to našťastie ešte nevidel, lebo tam by to bola kravina... (na tých ostatných to je na mieste, len tomu treba rozumieť a nečakať, že M+S je kvalitatívne to isté na MT ako na AT ako na zimákoch...)

- lontreee - neviem, či ti niekto odpovie, oktem štandardných značení ešte firmy vymýšľajú vlastné skratky na zvýraznenie nejakej vlastnosti a to označenie býva spravidla vysvetlené v katalógu danej značky...

- okrem písmen používajú, ako už aj Martin uviedol, aj rôzne piktogramy - vločku snehu, písmeno I s hviezdičkou a znamienkom+ na zvýraznenie výborných vlastností hlavne na ľade a podobne (i = ice = ľad)
- priznám sa, najviac ma serie, keď predajca nevie, čo to znamená, lebo ak idem vyvaliť za jednu gumu tisíce, chcem o nej vedieť všetko

cil to pisem ... sirka plasta je projektovana pri montazi na konkretny disk, 265 na 6'' a 10'' disku bude samozrejme vyzerat inac. Udaje v mm netreba brat doslova, par mm je tolerancia (265 moze byt 260 az 270, vynimocne viac, podla konstrukcie a konkretneho prevedenia). Pozor, uvedene skutocnosti platia pre nove plaste, pri protektoroch mozu skutocne hodnoty velmi vyrazne kolisat.

AP by mohlo byt All Purpose (vsetky ucely (pouzitia, rozumej), cize plast pre kombinovanu prevadzku - ale to ma len tak napadlo, ak je to evidentne cestak tak to bude nieco ine. AT je All Terrain (veskery teren), takze bude viac do terenu ako AP, predpokladam.

Oznacenia vyrobcov vo vseobecnosti niekedy zmysel davaju (Cs. Barum: OS - osobne diagonalne, OR - osobne radialne, NB - nakladne diagonalne, NR - nakladne radialne, NT - nakladne terenne); niekedy su pochopitelne iba s dalsimi informaciami (Matador: vzor dezenu oznacuje iba dvojciferne cislo, ak je znacenie trojciferne, prva cislica urcuje typ pneumatiky (napr. MP 627 - diagonalna pre nakladne auta, dezen je ekvivalentom NB 27); a niekedy nie su pochopitelne vobec - je to proste oznacenie daneho dezenu a tim to hasne, ak uvedena skratka niekedy mala zmysel, dnes u zo nej nikto netusi.

EDIT: skusim to este niekde vypatrat, ak zistim, zverejnim.

To MoostanQue:
Dik za clanok,ale zaujimalo by ma,si povodom Slovak alebo Cech? Na jednom fore pises slovensky a na druhom cesky,tak sa preto pytam:)

Diky

lontree,
niečo som ti našiel...v offroad revue 12/06 v článku obutí do terénu Potápieč píše pri pneu General graber, že "u verze AP je směs vzhledem k zimnímu určení měkčí a desén je rozdelen poněkud menším počtem lamel." Tú verziu AP som pochopil ako verziu AT pod označením AP, pričom graberky majú aj verziu AT2...a AP je teda zimná verzia AT...a čo to znamená - najlepšie vie výrobca ak vôbec vie

Vo veci oznacovania diskov, tu uz nie som tak podkuty, ale v podstate vacsinu veci popisal Martin 4, ktoreho si dovolim nesmelo poopravit zhruba v tom zmysle, ze to zahadne pismenko (-a) v oznaceni disku neoznacuje iba tvar patiek, ale celkovy profil rafiku, teda aj stredove prehlbenie, jeho tvar atd. (mari sa mi ze nakladacke skladatelne rafiky (nie Triplexy) , ktore logicky stredove prehlbenie nemaju, sa znacia K alebo L, ale toto je momentalne neoverena informacia, pisem to len z hlavy a veskeru literaturu mam 2000 km smerom na vychod).



V spolocnosti, ktora musi mat zakon este aj na pocet stetiniek v zubnej kefke, a kde v jej navode musi byt tustym napisane ze si ju nemate pchat do oka, je tato pripomienka velmi aktualna. Nic co ma aspon zhruba fungovat na ten ucel na aky to bolo povodne vymyslene, sa neda spravit blbuvzdorne, a 16,5 palcove disky a plaste (ktorymi su v prvovyrobe vybavovane napr. Ford SuperDuty (USA), su pri troche nepozornosti (budem diplomat) lahko zamenitelne s 16 palcovymi... co sa stane ked sa to pokusite skrizit je pomerne jasne: z mensieho disku sa guma moze vyzut, nehladiac na to ze to nepojde vyvazit... natahovat sestnastku na 16,5 rafik - takmer urcite (ak nepresmykne prezuvacka) rozdrapite patku, co sice nemusi byt vidiet hned, ale ono sa to prihlasi.

K tejto veci by som mal dotaz: niekde som zapocul nieco o gumach z UNC (10, 50/70 - 15,3) na Uaze (?), slovom na 15'' diskoch.. zaujimalo by ma ako sa to chova a ci to funguje?

Problematiku dezenov nebudem rozoberat, k oznaceniu M+S som sa zhruba vyjadril v povodnom prispevku a samostatny clanok na temu 'dezeny' sa mi pre rozsiahlost teraz nechce, pisem to vsetko len z hlavy a ked to ma mat hlavu a nohy, musim to najprv premysliet. Koniec koncov, ak ma byt moj komentar ohodnoteny sposobom 'mudry ako radio', tak mozem len spolu s Werichom prehlasit "ja vam ho necpu"

pekny den o pol stvrtej rano praje