serte uz na komunistov,,tutok židov treba teraz riešit"

!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
*História rodiny Čarnogurských...!!! Sokujuce fakty..!!* ****
*Bývalý šéf KDH Ján Čarnogurský ...**
Nalejme si omšového vína-páni DEMOKRATI a ZLOČINCI! Stálicou v krátkej histórii
od začiatku 20. storočia sa stala rodina Čarnogurských,
pôvodní židovskí privandrovalci z Poľska, ktorí pred usídlením v Malej
Frankovej
konvertovali na rímsko-katolícku vieru. Ich vývoj až do dnešných dní to
jasne deklaruje.
Otec Pavol Čarnogurský sa politicky angažoval najmä za Slovenského štátu
tak čitateľne, že keď bol na nátlak Hitlera prijímaný v Slovenskom sneme
Židovský kódex, náhle sa mu dostavili urologické potiaže aby sa vyhol
hlasovaniu. To bol jasný signál pre deportovaných židov, ktorí mu masovo
odovzdávali do doby predpokladaného návratu z nútených prác cennosti a
majetky.
Krátko po zamatovej revolúcii 17.11.1989, de facto majetkovom prevrate,
predala rodina Čarnogurských jeden z bývalých židovských domov na
Palisádach č. 56, Minerfinu, s.r.o., privatizérom J.Móderovi, T.Chrenekovi,
Blaškovi, ktorí v čase Klausovej šokovej terapie skorumpovali viacerých
členov českej vlády (tak ako Andrej Babiš), vrátane bývalého českého
premiéra Stanislava Grossa, prostredníctvom ktorého sa zmocnili Třineckých
železiarní a nedávno mu za to darovali druhú časť obchodného kontraktu
privatizácie (províziu, akcie za 100 mil. Kč).
Pavol Čarnogurský bol ako poslanec Slovenského snemu tak vyťažovaný deponovaním
cenností a židovských majetkov, že ich rodinný priateľ
Gustáv Husák (Čechmi vyhlásený za buržoázneho nacionalistu a väznený za
presadzovanie autonómie Slovenska) ho v neprítomnosti zastúpil v manželských
povinnostiach a k synom Ivanovi a Pavlovi mu splodil ich brata Jána. Bolo
iba elementárnou slušnosťou, že sa s nebohým otcom Ján Čarnogurský rozlúčil
na jeho poslednej ceste, veď toľko pre celú rodinu Čarnogurských po
normalizácii toho vykonal.
Zabezpečil, aby brat Jána a Ivana, Pavol mohol vycestovať do Kanady, kde už
zostal a za ktorým boli vyvezené všetky cennosti po židoch, ktorí sa po
vojne už nevrátili na Slovensko, a ktoré boli pred deportáciami zverené ich
otcovi Pavlovi do dočasnej držby. Nepokladali za potrebné dohľadať
príbuzných, alebo odovzdať zlato, platinu, diamanty, umelecké diela ŽNO,
alebo Wiesenthalovmu centru pre vyhľadávanie vojnových zločincov vo Viedni.
Budú vyňaté dokumenty o rodine Čarnogurských zo zverejnenia arizácie ÚPN ?
Gustav Husák zabezpečil kariéru nielen Jánovi, ale aj bratovi Ivanovi, ktorý
dostal lukratívnu ponuku pracovať na stavbách v Iraku, čo bolo
podmienené poskytovaním informácií komunistickej strane. Synovi Jánovi umožnil
vyštudovať právo v Prahe a zaangažoval ho do českej inelektuálnej
komunistickej spoločnosti, českého židovského disentu a utajenej spolupráce
s ŠtB. Simuláciou takzvaného prenasledovania tesne
pred novembrom 1989 (stratégia internácie, spoluorganizovanie Sviečkovej
manifestácie) ho pripravil na nebývalú kariéru okamžite po majetkovom
prevrate. Pražskou židovskou societou bol vymenovaný do funkcie podpredsedu
vlády ČSFR, kde mal (po dohode Havla s komunistami a ŠtB) trojjediné
postavenie ministra vnútra ČSFR spolu s Waltrom Komárkom a Marianom Čalfom.
Druhou jeho osobnou záležitosťou okrem zmocnenia sa vedenia KDH (pôvodne to
mal byť S Krčméry) bolo získať všetku dokumentáciu ŠtB o
bratovi agentovi Ivanovi, ktorý sa stal postupne riaditeľom Hydrostavu,
poslancom FZ a podpredsedom SNR. Keď Ján Čarnogurský zdvihol moc zo zeme a
stal sa predsedom vlády na Slovensku, typicky pokračoval v deštrukčnom
riadení hospodárskeho potenciálu Slovenska v súlade s federálnou utajenou
doktrínou ŠtB. Súhlasil, aby sa zastavili dve najväčšie federálne
investičné akcie na Slovensku, ZÚŠP ( záväzné úlohy štátneho plánu) -
výstavba metra v Bratislave a dokončenie VD Gabčíkovo.
Súhlasil, aby financovanie Gabčíkova prešlo z rozpočtu federácie na
financovanie
zo slovenského rozpočtu. Dokončenie diela si vyžiadalo 26
miliárd Kčs a Sk, v dnešných cenových reláciách by to predstavovalo najmenej
260 miliárd Sk. Je mementom a pozoruhodné, akým spôsobom bolo
sťažované dokončovanie Vodného diela Gabčíkovo aj vládou V. Mečiara, ktorý
si dnes robí zásluhy na jeho uvedení do prevádzky. Odborne a
kvalifikovane to je spracované v dokumente Júliusa Bindera "Bez mýtov, taká
bola skutočnosť", z 23-24 októbra 2007, ktorý autor rozdal
všetkým účastníkom konferencie konanej v uvedených dňoch v Dunajskej Strede,
na ktorú nebol ani pozvaný.
Autor materiálu zrejme vedel prečo nemal byť prítomný na konferencii, lebo
nedostal ani možnosť vystúpiť k retrospektíve vybudovania VD. V
predloženom materáli podrobne definuje hlavných oponentov dobudovania diela
M. Hubu, P.Baca a Dominika Kocingera, splnomocnenca vlády za KDH.
Dokument precizuje,
že toto unikátne dielo, okrem zabezpečenia enviromentalistiky a kvalitnej
pitnej vody pre celý Žitný ostrov a aj
Bratislavu, a výrobením 35 mld. KWh elektrickej energie vynieslo najmenej
50 mld. Sk. Napriek tomu žiadna vláda od roku 1990 nepokročila v otázke
zmluvného dokončenia celého diela Gabčíkovo - Nagymaros obojstranne
výhodného pre oba štáty.
Už začiatkom roku 1987 sa realizovala koncepcia centralizácie vplyvu KGB z
pražského centra. Synovia vyšších dôstojníkov ŠtB Dospivu a
Haščáka, boli vyslaní do GRU v Moskve, kde boli pripravovaní na majetkový
prevrat v ČSFR.
Na Slovensku mali najvyššie funkčné zastúpenie v KGB predseda SNR Viliam
Šalgovič a žid Vladimír Lexa, ktorý bol v tom čase presunutý z
funkcie námestníka ministra priemyslu SR za námestníka FMTIR ČSFR, k ministrovi
Jaromírovi Obzinovi, funkčne najvyššiemu zástupcovi KGB v Čechách. Po
Gorbačovovej perestrojke sa chopila ŠtB zorganizovaním majetkového prevratu
nafingovaním potlačenia študentov v Prahe.
Okamžite prešiel Vladimír Lexa do vlády Milana Čiča ako prvý podpredseda a
predseda Slovenskej komisie pre plánovanie a VTR, najvýznamnejšieho
centrálneho orgánu. Na zakrytie zraku Slovákom boli so súhlasom židovského
jadra VPN pojatí do vlády ambiciózni a poslušní
J. Kučerák, V. Ondruš, L. Snopko, M. Kováč, M. Porubjak, L. Pittner..
Ján Čarnogurský uchopením moci z ulice na Slovensku bol "In", raketovo nastúpil
cestu otvorenia sa svetovému kapitálu, podobne ako Jeľcin v
Rusku. Zrušil najvýznamnejší prierezový ústredný orgán centrálneho
riadenia, Slovenskú
komisiu pre plánovanie a VTR. Bol novátorom, iniciátorom a vzorom pre
netransparentnú privatizáciu majetku štátu (národného majetku), keď ako
prvý použil formu predaja národného majetku vopred určenému záujemcovi. Takto
predal majoritnú časť VHJ Slovenského tabaku nemeckej firme Remtsma bez
súťaže (dnešný SIT). Len úplnou náhodou sa stal agent ŠtB Jozef Banáš
manažérom v SIT Slovakia.
... a Čarnogursky by bol schopný kandidovať na prezidenta.......* ****
no nenakopali by sme takychto do zadku?? nech si zoberie ten zmrd pod pazuchy Talmud a taha do prdele do Izraela k ostatnym rabínom
