A dobre si urobil,ze si s tym prastil a tu robis nieco ine .Nepoznam moc truckerov co robili za mlakou a tu maju tiez prosperujucu dopravnu firmu.

Tak ja som sa k tomu dostal,ako slepe kura k zrnu a neplanoval som s tym stravit ani tolko rokov,kolko som stravil a ked by som mal mat prepravnu firmu,tak skor za mlakou,ako tuna.

Myslis,ze teraz sa tam uzivi mala zacinajuca firma?Ma sancu prerazit proti velkym firmam,co su uz zabehane,ak nema daku znamost a dohodnutu robotu?U nas si to ani neviem predstavit,pri takej konkurencii.Sice poznam zo 2,co nedavno zacali,ale podla toho,ako podbili ceny,by som povedal,ze su zalozene ciste len na pranie penazi.Za to co jazdia by im neudrelo ani na naftu a myto .

Slováci v Afganistane? Prežiť, nezblázniť sa a zarobiť peniaze!


Jozef Banáš pri holení na jednej zo svojich ciest.

Autor: archív Jozefa Banáša

Kapitola 13 – Ópium pravdy

„Môžeme si tykať?“ spýtal sa Muž.

„Bude mi cťou. Som Lukáš.“ Po chvíli z nich tiekol pot a obaja si zvliekli tričká. Muž si všimol na vojakovom chrbte ranu, aké bývajú po transplantáci¬i kože.

„Zranenie v boji?“ spýtal sa Muž.

„Také čosi. Dopadlo to vtedy dobre. Nerád o tom hovorím.“ Na chvíľu sa zamyslel, akoby mu pred očami bežal nepekný film. „Chceš ozaj vedieť, ako tu žijeme?“ Muž prikývol. „Ale je to trochu inak ako vám dnes rozprával plukovník…“

„Predpokladám to. Práve preto by som to rád počul od teba.“

„Som tu už druhý raz. Bol som v prvom slovenskom kontigente v marci 2005. Bolo to dosť euforické obdobie, stavali sme tábor, viedol som stavbu nemocnice, postavili sme vo Fejzabáde školu a ľudia nás celkom brali. Dlho to však netrvalo, útoky mudžahedínov sa stupňovali a začali sa krušné chvíle.“ Na chvíľu sa zamyslel, potiahol si z cigarety a pokračoval. „Bol som rád, že som sa vrátil živý a zdravý. Povedal som si, že nikdy viac Afganistan, ale to vieš, oženil som sa, prišli deti. A peniaze, ktoré som zarábal doma, sa s týmito tu nedajú porovnať. Dal som sa teda nahovoriť aj druhý raz. A tak som v týchto kúpeľoch zasa. Ale čoskoro sa to skončí.“

„V akých kúpeľoch?“

„To vymysleli Nemci. Bad znamená po nemecky kúpele. A my sme vo Fejza – bade. Od kúpeľov to skutočne nemá ďaleko, od rána do večera sa kúpeme v litroch potu. Vlastne celý Afganistan sú pre nás kúpele. Niekedy dosť kruté. Nevieme, načo tu sme. Nevedia to ani naši velitelia a zdá sa, že to nevedia ani politici. Všimol si si dnes na cintoríne nad Fejzabádom tie vraky ruských tankov a diel?“

„Všimol. Bolo dosť pôsobivé vidieť afganské deti hrať sa na vrakoch sovietskej bojovej techniky…“

„Tak ako dopadli Rusi, dopadneme aj my. Táto vojna sa nedá vyhrať. Všetci to vedia, ale nikto to nechce povedať nahlas. Ukázali vám Potemkinovu dedinu. Hlavný tábor ISAF v Kábule a pekne vyzametaný tábor tu. Máte desať percent informácií z toho, čo sa v Afganistane skutočne deje. Veliteľ sa chváli, ako dokonale zabezpečujeme vašu bezpečnosť. He, he… ak by nebol vašu bezpečnosť garantoval miestny kmeňový náčelník, dolapia vás za pol hodiny. Keby nebola dohoda medzi naším veliteľom a miestnym „warlordom“, celý tento tábor neexistuje. Napokon, ani chudákovi prezidentovi Karzajovi neostalo nič iné, ak chcel zabezpečiť mier. Musel nechať navoliť warlordov do parlamentu. Aspoň ich tam má všetkých pekne pokope. A my proti nim akože bojuje me…“

„Vo Fejzabáde som si všimol, že v záhrade policajnej stanice pestovali mak…“

„Veď aj policajti musia z niečoho žiť,“ odvrkol major. „Proti tomu nikto nič nerobí. Za ten čas, čo prebieha údajná protidrogová akcia NATO v Afganistane, zvýšila sa produkcia ópia asi desaťnásobne,“ nervózne odklepol popol z cigarety. Muž postrehol, že fajčia takmer všetci. „Všimol si si, akí sme zraniteľní? Naokolo sú samé kopce a každý z nich je potenciálna raketová základňa. A napriek tomu je tu pokoj.“ Vojak si zložil z čela slnečné okuliare a energicky ich položil na stôl. Muž ich vzal do ruky. „Sú ťažké, majú sklo proti črepinám… Už je priteplo, ešte si jednu dajme a poďme späť do chladničky.“ Dofajčili, vojak si za stolom otvoril druhú plechovku s pivom a položil škatuľku cigariet na st&oc irc;l. „V živote som nefajčil. Až tu som začal… Našťastie, len cigarety…“

„Chceš povedať, že iní vojaci… hm…holdujú silnejším drogám ako tabak?“

„Priateľu, si v krajine, ktorá je najväčším producentom ópia na svete. Zo všetkých provincií sa ho najviac pestuje v tej, kde sa práve nachádzate. V Badachšane rastie najkvalitnejší mak na svete. Veliteľ vám určite rozprával rozprávku o tom, ako sa dobrí vojaci NATO spolu s vládou v Kábule a provinčnými vládcami snažia nahradiť pestovanie maku pšenicou a ryžou… he – he – he… Prosím ťa! Ak má roľník z hektára maku 1000 dolárov a z hektára obilia dvadsaťkrát menej, ak obilie musí zalievať a hnojiť, doviezť ho do dolín na trhy, pričom mak ti vykúpia rovno spred chatrče, tak čo bude pestovať?“

„Neodpovedal si mi na otázku…“

„Samozrejme, že sa tu berú drogy… Odlúčenosť od domova, cudzie prostredie, neustály stres z možných útokov…“ Major sa odmlčal, premýšľal, či má zmysel pokračovať, ale videl, že Muža jeho spoveď zaujíma. „Vieš, kto je naším najväčším nepriateľom? Žiadny Taliban ani alkaida. Najväčším nepriateľom je nám čas… A keď si chlapci dajú trochu heráku, alebo hašiša, ktorého je tu viac ako chleba, čas beží rýchlejšie…“

„Myslím si, že keby NATO nasadilo satelitnú techniku podobne ako Európska únia nasadzuje satelity na sledovanie pestovania istých druhov porastov, vláda by vedela o každom štvorcovom centimetri makového poľa…,“ povedal Muž.

„Hovoríš to úplne presne. A vieš prečo to nespravia?“ Muž nechápavo krútil hlavou. „Poviem ti prečo. Všetci sme sa spočiatku pýtali, načo sú Amíci v Afganistane. Nie je tu nafta, plyn, zlato, nič čo by stálo za to. Žiadna strategická poloha. Až sme ten rébus rozlúštili. Vážený priateľ,“ upil si riadny dúšok piva. „Máme pocit, že sme tu na to, aby sme zabezpečovali pestovanie a distribúciu ópia.“

„To nehovor ani zo srandy… To sú silné slová.“

„A prečo máme doslova zákaz podniknúť čokoľvek proti pestovateľom a dílerom ópia? Máme rozkaz udržiavať verejný poriadok a do ničoho sa nemiešať. Hovoria tomu status quo. Už len čakáme, kedy budeme chodiť na brigády pomáhať zbierať drogovým dílerom mak a zvážať im ho do dolín na našich obrnených transportéroch! O tom, že miestni drogoví baróni spolupracujú s centrálnou vládou v Afganistane, čvirikajú nielen vrabce, ale sú na to aj dôkazy. V časoch Talibanu bol heroín zakázaný. A teraz, za prítomnosti vojsk USA a NATO, sa ho pestuje ako nikdy predtým. Úžasné. Keby NATO chcelo, nasadí na pár týždňov pred zberom úrody lietadlá, ktoré im to niečím posypú, a je po par&aac ute;de. Je to neskutočné farizejstvo. Najviac proti pestovaniu drog vyskakujú Američania a Európania, a pritom sme ich najväčšími odberateľmi. Nafta a plyn sú skvelý kšeft, ale s ópiom sa to nedá porovnať. Afganistan je ópium pravdy. Povedz to aj svojmu pánovi ministrovi!”

Muž potichu zašomral. „On to vie.“

„Vie to? A čo na to hovorí?“

„To, čo ty, ja a všetci. Nič.“ Vojak dolial obom pivo. Muž ho spovedal ďalej. „Aká je vlastne tvoja motivácia byť tu?“


„Prežiť, nezblázniť sa a zarobiť peniaze. Iná ani nemôže byť. Tu sa nič viac dosiahnuť nedá. Všetci sa modlíme, aby vláda nerozhodla, že nás pošle na juh do Kandaháru, k Američanom a Kanaďanom. Tam je to husté… tam ide ozaj o krk… Tu to tiež nie je bohviečo, ale chvalabohu nebojuje sa. Nemci sú na tom zo všetkých najlepšie. Najviac tu nenávidia Rusov, Američanov a Angličanov. Rusov a Angličanov, lebo bojovali v minulosti proti Afgancom, Američania sú pre nich novodobí križiaci. A vieš, prečo tu ešte ako – tak znesú Nemcov?“ spýtal sa. Muž pokrčil plecami. „Vedia, že v druhej svetovej vojne bojovali proti Američanom, Angličanom a Rusom…“ Keď videl rozpaky na Mužovej tvári, dodal: “My Slováci máme veľké šťasti e, že domáci ani netušia, kto sme. Afganistán je čertovská krajina. Na jej strane stoja všetky sily podzemia. Nedokázali ju položiť na kolená Angličania, dokonca vo dvoch vojnových ťaženiach, ani Rusi a nepodarí sa to ani teraz Američanom. Pardon, NATO. Vieš, kámoš, tí mudžahedíni nie sú žiadni teroristi, ale sú to ľudia, ktorí bránia svoju vlasť a svoju vieru. Nerobia nič iné, len vedú svätú vojnu proti votrelcom. Američania potrebujú nepriateľov, aby mali komu predávať svoje zbrane. Komunisti padli, tak si vymysleli teroristov. Ale teroristi, kámoš, sme my. My sme tu agresori, my sme tu nežiaduci, my tu nemáme čo hľadať. Každý to vie, preto sú všetci naťácki vojaci totálne demotivovaní a demoralizovaní. Jediné, � �o ich drží, sú drogy a prachy.“

Viac informácií na www.jozefbanas.sk

a su plateny z penazi danovych poplatnikov,, dakujeme vlade ze o tom vie a nic nekona..

urcite,tam je ten podstatne iny ako u nas a co sa tyka znamosti a dohodnutej roboty urcite je treba chytit nejaky konktrakt.Bol som v dvoch firmach,co zacinali a v jednej som bol 6. truck na zaciatku.bolo fajne ale ked sa pocet truckov zacal blizit k stovke a zacalo sa moc poctivo jazdit,tak som zmenil ,ale poviem ti poliak mal uz vyse 20 truckov a inak ako v monterkach a zamasteneho od oleja som ho nepoznal.Co sa mohol,opravoval sam.Ja som vecer dorazil na "dvor",lahol v trucku spat on za ten cas opravil co bolo treba,ci vymenil gumy a rano som mohol "zapjerdaľať" dalej .Ked som ho prvykrat mozno po roku uvidel v obleku,skoro som ho nespoznal
A funguju este aj dnes.
Druha firma zacinala obdobne a ale neviem,kde je jej dnes koniec.

sak hej rajbu kde sa len da a ako sa len da.. aj totok je jeden z biznisov a velmi vynosny..

efy sak aj ja by som porajbal,keby bulo co

..a taka "fajna" debata tu bola ...teraz to tu vyzera na koalično-opozičnu spolupracu

Efi, ten článok by som bral asi s nadhľadom. Rozprával som sa so švagrom, ktorý bol v Afgáne už druhy krát, naposledy sa vrátil z rotácie v máji minulého roku. V oboch prípadoch bol v Kandaháre. Mne tam dokonca zomrel v minulom roku aj bývalý spolužiak z gympla.

Tiež som sa pýtal na haldy sovietskej techniky, ktorá tam zostala po vojakoch sovietskeho zväzu (vraky tankov atď.) a povedal mi na rovinu, že už tam nie je nič. Od vojny ubehlo 25 rokov a všetko železo poväčšine skončilo v zbere.

Ohľadom drog na základniach, nevravím, že sa nedajú zohnať, ale pri tých kontrolách, ktoré tam robia vojenský policajti zo Slovenska, si veľmi nečuchnú. Kontroly sa robia námatkovo v celom sektore, nie len v Slovenskom a psa veľmi neoklameš, nakoľko to tam ani v boxoch, kde si ubytovaný nemáš kde poriadne skryť a keď Ťa vymáknu, ideš najbližším lietadlom domov, kde si to zlízneš.

Peniaze áno, ale ani sa nenazdáš a spapá Ťa milionárska daň a môžeš si to spočítať. Švagrov kolega stratil nočné videnie v hodnote cca. 6.000 USD a myslíš si, že to nechali tak? Už je na SK a ešte stále ho spláca a bude splácať pokiaľ ho celé nesplatí.

Ďalšia a podstatná vec je, že si vojak. Ako vojakovi Ti príde rozkaz, zbalíš sa a ideš (jasné, že po prehliadkach a výcviku), ale určite to nefunguje tak, že sa tam prihlásiš a vyberú Ťa. Čas kedy si na misii sa Ti ani nezapočítava do výsluhy, nakoľko vtedy nie si zamestnancom OSSR a teda musíš nadsluhovať.

A naliali si pivo??? Možno tak nealkoholické, keďže alkohol je prísne zakázaný.

O p. Banášovi mám svoj názor, ale o ten sa tu s nikým deliť nebudem. Taže ako figúrka po 89 roku a čoby "spisovateľ" môže písať čo, ako a kedy chce a aj tak tomu nebudem veriť, lebo si o tom myslím svoje. Taktiež aj Adela, už nemôžem ani kukať TV, lebo je všade, len nie tam, kde treba ako aj dnes ráno, keď som nevedel natočiť motor, kvôli mrazu..

Tento článok má pre mňa asi takú výpovednú hodnotu, ako články o hokejistovi, ktorý kopol policajtku do kolena a potom o ňom písali, že chudáčik sedí na cele s vrahmi a ostatnými gaunermi, on iba 20 ročný a pritom, každý uvedomelý človek vie, že aj keď si v Ilave v I. NVS, nikdy sa nestretneš s II. ani III. NVS.

Posledná vec je nedávno medializovaný prípad. Ako môžem byť na strane človeka, ktorý sa ani nevie slušne správať???



len mi je ľúto toho macka, u mňa by bol v lepších rukách

300vka za nami,treba si oddychnut,pockaj ked sa bude 400vka blizit

spajky , neztabudni poslat ponuku Tibikovi,, vies na tu rekreaciu na tyzden niekde bud Hurgada, nebo na niake ostrovy,, sak buchol 300vku,,a ty si to aj tak das do nakladov

ved dostane pochvalu pred nastartovanou V3Skou len si ju musi zohnat

Vidis Spajky,ako si dobre opisal kapitalizmus s jeho nenasytnostou po majetku .Keby psoncovi stacilo 5 tahacov,ako nazmu kapovi,mohol aj zit a nemusel byt cely zivot v zamastenych monterkach
Inak,zapadne demokracie uz pomaly zacinaju zat,co zasiali.Uz sa im cmoudi pomaly vymykaju z ruk.Nackovia a doobeda aj Poliaci nemleli o inom,ako o tych cmoudoch,co vystrielali tu redakciu,v ktorej si robili srandy z ich kapa.
Ten link,co pisal ten Banas,.....tam kludne moze byt daco pravdy.Volod,never,ze ked ti kamarat vravi opak,tak to naozaj tak je .OOn ma tiez nakazane,co moze a co nemoze povedat a nemoze spievat piesen proti tomu,ci chleba je .Pravda vzdy byva niekde uprostred a my uz len mozme cakat,kedy cmoudom napadne zistit;-kdeze to Slovensko,co tu z neho mame okupantov,vlastne je?Lebo oni nasich vojakov vnimaju tak,ako my ruskych,ked boli u nas,ale cmoudi maju na rozdiel od nas gule,proti tomu daco urobit.(pre nasu smolu).Samozrejme,nasi pani nam budu dristat,ako tam ti vojaci brania nasu slobodu,ale ja nemam pocit,zeby slovensky vojak mal branit moju slobodu volakde v prdeli.

Nerozumiem odkial si nabral,ze nezije,alebo je cely zivot v zamestenych monterkack??
ale v tomto sa teda absolutne mylis.To to nie je vobec nenasystnostou po majetku.Mozno v tvojej hlave.Ale byt v niecom uspesnym, nieco urobit,ci dokazat,za tym nemoze byt nenasytnost po majetku.Tu mozno mali rozni mafini ci zbohatlici meciarovskej ery.
Ale vypiplat firmu od prveho trucku,to urcite nie a cosi o tom viem.Viem,co je to budovat firmu od zakladov,ked sa staval prvy kamen a za nim dalsi a dalsi.To je ako stavat dom.A poviem ti,milionar uz som(aspon v odjazdenych kilometroch ) a to co robim,nerobim preto,aby som mal miliony,ale preto,aby ma bavilo ist rano do prace a byt v nej,aby som nemusel picovat jak chora vrana atd atd.Myslis,ze to dokazes pochopit.
Samozrejme,ze peniaze su prijemnou odmenou uspechu,ale ked to budes robit len pre ne,tazko ten uspech pride.

Bahno, máš socialisticko-komunisticky pomýlenú predstavu o fungovaní ekonomiky. V podnikaní totiž existujú len dva smery: rast a prepad. Stagnácia je len iný názov pre prepad. Takže buď ideš hore alebo dole. Neexistuje miesto, že si povieš toto mi stačí a viac nerobím. Ľudia, ktorí dosiahli v podnikaní svoj vrchol a povedali si, že viac im to nestojí za námahu, predali svoj biznis-firmu iným, kým to ešte malo hodnotu. Za socíku boli jasne stanovené normy - nad ne ani ranu naviac (nehovorím o úderníckych časoch, beztak vtedajšie normy boli oproti neskorším vysoko poddimenzované).