Drž sa a nerob hanbu.

A bacha na cigánky, už si dosť dlho z domu.

drzime palce a ticho zavidime

Super.Držte sa.Hlavne si to užite a bez poruch a škod pridite domov.

Tak MICHI príjemnú sánkovačku na tej off akcii
A drž sa chlopeee......

Užite si to tam chalani

Tak že paradička.Dobre sa pripravte na zajtra.Určite to nebude prechadzka ružovou zahradou.Držte sa.

Držím palce a nesmierne ma to štve že tento rok bol nesmierne nevydarení pre mňa a nemohol som tam isť svami ako som planoval .
Držte sa a pekne fotky a umiestnenia doneste .

MICHI žiješ ???

zije

Jedna z piatkoveho startu.

Dávate tie fotky, ako keby boli na predpis...

Trošku turbo, nie?
Bude aj pokec?

No bohuzial vela foto nemam. Nejako na fotenie nebolo casu

Posadka Discovery: vodic Julo, navigator Marek a Patrik
Posadka Listnaty les: vodic Michi, navigator Michi
posadka Range Rover Classic: vodic Teslo, navigator Zuzka

Sobota:
V sobotu hned od zaciatku boli auta rozdelene do dvoch skupin( Soft - patrol-listnaty les ( Michi) a Hard - Discovery( Julo) a RRC( ja)). S Michim sme sa tesne po starte rozdelili a stretli sme sa az o niekolko hodin neskor( vid. text dalej)
Hard kategoria zacinala asi dvoj kilometrovym brodenim potoka, ktory sice nebol nijako zvlast hlboky, ale sem tam pripravil nejake to prekvapenie. Ci uz v podobe vjazdu do potoka pod neprijemnym bocnym naklonom, alebo hradze z betonovych kvadrov, ktore by potrapili aj LKT. Ceresnickou bol inak nenapadny usek, v ktorom miestny borec utopil najvacsie auto pretekov( upraveny Ford Expedition). Nebyt toho, ze sme ho vymakli vo chvili ked sa snazil toho dinosaura vynavijakovat von, pravdepodobne by sme padli do rovnakej pasce. Usek sme presli aj ked s malou dusickou ked mi kapota zmizla pred ocami. Dalej po prude nam organizatori pripravili zaujimavy usek na navijak kde sme sa mali pretiahnut pomedzi dva stromy. Na tom by nebolo nic zvlastne ibaze dotyku strechy o jeden zo stromov sa nedalo zabranit( bolo to tak jednoducho asi myslene). Vtedy sa ukazalo ako dobre je ze ideme pokope( Discovery a RRC). Navzajom sme si pomahali zmiernovat tlak strechy o strom a tak to dopadlo bez skod.
Po potoku nasledovalo orientacne cross-country podla itinerara, kde sme ocenili GPS tripmaster. Postupne sme stupali z udolia do hlbsich lesov a kopcov. S pribudajucimi vyskovymi metrami pribudal aj sneh. Simex-y ani na tomto podklade nezavahali a podavali excelentny vykon. Nasledovala prva specialka v podobe bahnoveho vyjazdu. Ten ustil na lesnej ceste z ktorej sa malo pokracovat cez strmy "zub" kolmo do kopca dalej. Tento "zub" nas potrapil a prisli na rad aj navijaky. Ja som sa zprvu pokusil z cesty dostat o niekolko metrov dalej od povodneho vyjazdu, co sa mi aj podarilo, ale po niekolkych metroch vyhrabavania si cesty v snehu a listi som skoncil. V hlave mi virila myslienka, ze minuly rocnik trophy skoncilo bez poruchy iba tusim 6 vozidiel( Ti co vedia presne ma hadam opravia). Z respektu pred touto informaciou( a preto, ze nas este cakala 700km cesta po vlastnej osi domov) som sa rozhodol namiesto frezovania si novej cesty poslusne zcuvat spat na zvaznicu a z nej sa dostat pomocou osvedceneho navijaku. Nasledoval dlhocizny snehovy vyjadz v lese. Ked som sa blizil ku hrebenu vidim v dialke dvoch stoparov. Boli to spolujazdci Marek a Patrik z Discovery( julo). Vraj im Julo zdrhol mysliac si, ze ich vyveziam ten kopec ja( zjavne sa nepochopili) ...OK, nasadat a ideme...Julova Discovery stala cca o 500 metrov dalej
Nasledovali dlhe kilometre zrychleneho presunu pocas ktorych sme sa z hrebena dostali opat do udolia. V doline nic zaujimave. Nasledoval vyjazd do kopca, ktory by nebol nicim vynimocny, akurat sme tam narazili na Michiho. bol na nadvori staruckeho domu cca 2 metre pod urovnou cesty. Zviezlo ho z hlavnej cesty na prijazdovu cesticku k domceku a z nej sa nevedel dostat. Zdanlivo rutinna situacia. Clovek by si povedal, vsak sa len otoc a vybehni spat na cestu. Vzhladom na podmacany povrch a mierny naklon cesty nerealne...Vyriesenie tejto situacie a "vyprostenie" patrola spat na cestu zabralo trom navijakom, kladke a niekolkym gurtian viac 30 minut. Dalej sme pokracovali spolocne. Po ceste sme stretli organizatora a ten nas hodnu chvilu viedol. To znamenalo ze navigatori si mozu na chvilu oddychnut a nemusia okolie a itinerar sledovat az tak ostrazito. Doviedol nas az k dalsej "specialke" Bola to vlastne kratka trat, ktora sa isla na cas. Jediny neprijemny usek bol na zaciatku kedy bolo potrebne prejst okolo stromu v naklone a podla moznosti tento strom trafit strechou co najmenej ( organizatorom sa povodne linie karoserii aut zjavne nepacia ).
po tejto specialke to bol uz len zrychleny presun do ciela s miernym pobludenim cez pozemky usadlikov. posledne kilometre sme naozaj prasili, aby sme stihli celkovy casovy limit pre trat 390 minut.

Nedela neskor...

... čo buzíš!!! Vydrž!