Zdroj INTERNET

> Zdrav.starostlivost na Kramaroch
>
> Pred týždňom som bola svedkom zanedbania starostlivosti o dieťa v
> nemocnici na Kramároch v Bratislave. Veľmi ma to rozhorčilo a myslím,
> že o takých veciach by sme nemali mlčať, preto vám posielam popis
> toho, čo sa stalo. Snažím sa urobiť všetko preto, aby personál
> neplniaci si svoje povinnosti bol potrestaný, ale zatiaľ márne.
> Pomôžte mi aspoň posunutím tohto mailu, nech čo najviac ľudí vie, ako
> sa "starajú" na Kramároch o naše deti. Pohľad na štvor- až päťročné
> plačúce dievčatko, ktorému z uška kvapká krv, hrozne chrčí, vykašliava
> hlieny a volá maminku ? to je pohľad, ktorý by nenechal nikoho celkom
> ľahostajným a chladným. Nikoho, okrem lekárky a zdravotných sestier na
> detskom oddelení ORL v detskej nemocnici na Kramároch. Opíšem vám to
> pekne po poriadku.Vo štvrtok 15. 2. 2007 vyberali na spomenutom
> oddelení mojej 5-ročnej dcérke nosnú mandľu. V izbe bolo päť detí s
> rovnakou diagnózou, každé so svojím rodičom. Hnevalo ma, že na 4
> mamičky a jedného otecka sú v izbe len tri stoličky, že radiátor len
> temperuje a že od netesniaceho okna ťahalo tak, že sme si zapínali
> svetre, no netušila som, že to najhoršie z toho dňa ešte len príde.
> Keď nám priviezli deti po zákroku, všetky plakali, chrčali a bolo im
> treba utierať nošteky. Asi do hodiny sme ich utíšili, niektoré aj
> zaspali a všetko sa zdalo byť v poriadku. Vtom sa otvorili dvere a
> sestry priviezli malé dievčatko ? asi 4-5-ročné. Vyzeralo podobne ako
> naše deti tesne po zákroku, ale navyše malo v ručičke napichnutú
> infúziu. Neskôr som sa dozvedela, že jej vyberali nosné aj krčné
> mandle naraz. Sestry ju položili na posteľ bez vankúša, prikryli a bez
> jediného slova odišli. Dievčatko plakalo, z pusy jej vytekali hlieny,
> a ja som márne pozerala na dvere, kedy sa v nich objaví jej mama alebo otec. Keď nikto neprichádzal, podišla som k dievčatku, utrela jej nos aj ústa a snažila som sa ju troška utíšiť.
> Všimla som si, že z ľavého uška jej kvapká krv. Priložila som jej naň
> vreckovku a išla som zavolať sestru. Sestry boli vo svojej miestnosti
> a rozprávali sa. Keď som na otázku jednej z nich, či ide o moje dieťa,
> odpovedala záporne, povedala len, že sa mám vrátiť k svojej dcére, že
> príde neskôr. Vrátila som sa do izby a striedavo som k sebe túlila
> svoju dcéru aj dievčatko, ktoré bolo samo. Po chvíli začala
> vykašliavať krvavé hlieny a keďže sa sestra stále neukazovala, znova
> som šla za ňou. Veselo sa zabávala s kolegyňou s mobilným telefónom.
> Keď nereagovala na moju výzvu, aby išla za pacientkou, zvýšila som
> hlas, na čo sa už ozvala aj lekárka, ale len preto, aby mi vysvetlila,
> že dieťa je po zákroku a preto je normálne, že plače. Nedala som sa a
> krikom som ich doslova donútila, aby sa konečne zdvihla a išla malú
> pozrieť. Želala by som vám vidieť, s akým chladom, priam až odporom
> pristúpila k malej, bez slovka na jej upokojenie, len jej utrela
> noštek, položila na posteľ k nej tri vreckovky a zasa odišla. Vraj má aj inú robotu a iných pacientov! A ja sa pýtam:
> Prečo som ju zakaždým našla v družnej debate s kolegyňami v izbe pre
> sestry? Prečo som ju nemusela hľadať na iných izbách pri ostatných
> pacientoch, keď mala toľko práce?! Čo robí sestra, ktorá nevie
> pritúliť trpiace malé dieťa na DETSKOM oddelení? Vyhŕkli mi slzy nad
> toľkým bezcitným chladom. Navyše, podľa mňa v jej správaní nebol len
> nedostatok súcitu, ale hlavne zanedbania pracovných povinností. To
> dieťa sa dusilo vlastnými hlienmi! Keby som nestála pri nej, neutirala
> ju a nenútila tie krvavé sople vypľúvať, ako to mohlo dopadnúť? Sestra
> neurobila absolútne nič okrem toho, že ma arogantne napomínala, že sa
> mám starať o svoje vlastné dieťa a dať jej pokoj. Dokonca sa mi
> vyhrážala, že ak sa neprestanem rozčuľovať (že kašle na pacientku),
> zavolá primára, aby so mnou urobil poriadok. Keď som súhlasila, že sa
> s ním rada porozprávam, iniciatíva ju akosi rýchlo prešla. O maličkú
> sme sa naďalej starali na striedačku s jedným oteckom až do príchodu
> primára. Predtým ešte si ma zavolala na chodbu lekárka, ktorej meno
> nepoznám, aby ma napomenula, že sa už do toho nemám miešať, lebo o
> práci s deťmi nič neviem a ďalšia sestra mi ?poďakovala? za to, že som jej pokazila deň. To už bolo na mňa priveľa.
> Nazvala som ich bezcitnými beštiami a odišla som. Okolo obeda prišiel
> primár Hapčo skontrolovať deti, či môžu ísť domov. Popísala som mu,
> ako som neúspešne vyzývala sestru, aby sa postarala o malú pacientku,
> ako som to robila za ňu a navyše som dostala vynadané, že sa starám.
> Okrem toho, že mi sestra odmietla povedať svoje meno. Primár mi dal za
> pravdu a prikázal sestre, aby zostala pri maličkej. Rovnako na príkaz
> pána primára sa mi sestra Arpášová napokon predstavila. Mrzí ma, že
> nemôžem uviesť mená ostatných sestier a lekárky, ktoré tak príkladne
> kašľali na malé trpiace dievčatko, odlúčené v ťažkej chvíli od
> maminky, na ktorú neustále volalo.Každý z nás má určite občas slabú
> chvíľu, keď sa mu príliš nechce do práce. Pochopila by som
> nenatiahnutú plachtu na posteli, že v izbe pre
> 6 detí bola jediná knižka, v ktorej chýbali strany, že v kanvici s
> čajom nebola naberačka a nemali sme ako deťom naliať čaj, ale to, že
> sa po upozornení sestrička neráči ísť pozrieť na malé dieťa bez
> dozoru, ktorému z uška aj z pusy tečie krv, tak toto naozaj pochopiť
> ani ospravedlniť nedokážem. A to ani nespomínam ľudské hľadisko.
> Nepochopím, že žena dokáže odísť od postieľky, v ktorej plače dieťa,
> bez jediného milého slova a bez toho, aby ho aspoň pohladila po
> hlávke. Žiaľ, aj takéto ľadové sfingy pracujú v našom zdravotníctve,
> konkrétne na detskom oddelení ORL na Kramároch.
> S pozdravom
>
> Zuzana Kubovčíková

Tak k tomuto len jedno: Obesiť na ostnatý drôt a na nohy zavesiť 100kg záťaž Svine!!!

len aby to nebol hoax

keby bol aj primar takyto.....tak by aj na policii boli taky,aj na sude...a ked chce clovek trosku spravodlivosti,tak dopadne prinajlepsom v base.najlepsie je taketo nieco nevidiet alebo ani nepocut