Iceland tour 2009 - Časť 1. PDF Tlačiť E-mail
  
Streda, 20 August 2008 12:11

Úvod, marec 2009:

Na úvod legenda:
- bielou (čiernou) farbou je základné Thunderove rozprávanie
- červenou farbou sú Thunderkine poznámky
- fialovou farbou sú Bobove poznámky
- farebné sú fotky

 

 



Nápad s cestou na Island sa začal rodiť už pomerne dávno. Bolo to ešte minulý rok, keď sme začali plánovať, že si tam s partiou offroaďákov pôjdeme pojazdiť svojimi autami, pretože vplyvom ekonomickej krízy sa minulý rok táto krajina stala dostupnou aj pre nás. Keď sa však Janka začala zaujímať o konkrétne podmienky, zistili sme, že cesta autovlakom a trajektom by trvala 5 dní tam a 5 dní naspäť, čo sa nám javilo ako príliš premrhaný čas. A teda na tri a pol dna ma nikto na trajekt nezavrie, to si vyhoďte z hlavy... Toto odradilo väčšinu pôvodne ohlásených záujemcov a zdalo sa, že z výletu nič nebude. Janke to však nedalo a myšlienka dobrodružnej dovolenky na Islande jej nedala spávať. Mierne sme upravili plány a našli riešenie, pri ktorom strávime minimum času cestou a maximum na Islande. Začalo sa pátranie po najlacnejších letenkách, hoteloch a autopožičovni. Všetko do seba krásne zaklaplo a náš výlet začal dostávať reálne kontúry. Keďže sme zatiaľ posádku tvorili len traja (ja, Janka a kamarát a kolega v jednej osobe - Robo), snažili sme sa nájsť štvrtého do partie, čo sa však nepodarilo. Uzatvorili sme to s tým, že ideme len traja, letíme z Bratislavy do Reykjavíku, s prestupom cez dve letiská v Londýne, máme zaplatený Jeep Liberty a na Islande strávime 5 dní. Bolo to síce ešte veľmi vzdialené, ale dátum nášho odchodu bol definitívne určený na 24.5.2009. Janka tento čas strávila neskutočne zodpovednou prípravou trasy a popisom zaujímavých miest. Ja som sa snažil pripraviť navigačnú techniku s pomocou skúsenejších cestovateľov z fóra www.4x4club.sk, ale musím priznať, že Janka svoju úlohu zvládla oveľa lepšie ako ja. Zvládli sme s dostatočnou rezervou vybaviť cestovné pasy a medzinárodný vodičský preukaz a už sme len netrpezlivo čakali na koniec mája.



Deň 1., 24.5.2009, Odchod

 mapa_island_2009.jpg

Nastal dlho očakávaný deň „D“. Tak dlho sme čakali, že naša radosť a očakávanie vysoko prevyšuje obavu z dlhej cesty, ktorá nám zaberie celý deň. Prvý let z Bratislavy do Londýna na letisko Stansted ubehol pomerne rýchlo. Keďže sme sa potrebovali presunúť na letisko Gatwick, ktoré je na opačnom konci Londýna, zvolili sme rozdelenie trasy na dve časti. Po hodine a pol v autobuse spoločnosti National Express sme dorazili na Victoria station v centre Londýna (tak natesno som ešte v živote nesedela. Mám pocit, že si rady sedadiel pomýlili s vertikálnymi žalúziami. Kolená mám až pod bradou, a to nie som žiadna žirafa...) Na Victoria station hore na poschodí sme si dopriali bohatý obed v pizzerii, kde je možné za 6 libier jesť neobmedzene do sýtosti Neobmedzene a do sýtosti sú dva diametrálne odlišné pojmy, však? Teší nás hlavne to neobmedzene... Čo viac by si slovenský turista mohol želať? Čo tam po tom, že práve v tento deň sa tam z technických príčin pizza nepodávala. Možnosť zjesť veľa prevyšovala pôvodné sklamanie. Very Happy Ďalšie dve hodiny v autobuse na Gatwick už boli dosť únavné a let na Island sme už doslova pretrpeli. Vo freeshope sme ešte stihli nakúpiť nevyhnutnú Whisky pre Janku a Roba a Baileys pre mňa – abstinenta, na neskoršie cestovanie. No, ako keby si ty v tvojom abstinovaní nemal klauzulu o mimorepublikovej výnimke...   Tak tak. Ale to by sme neboli my, keby sa nám naša Whisky málila.... aj Baileys bol dobrý. Všetko sa to dalo krásne stíhať, pretože sa nám počas dňa pridali 2 hodiny časového posunu.


Na letisko Keflavík pri Reykjavíku sme prileteli hodinu pred polnocou miestneho času. Prvá vec, ktorá nás prekvapila, bolo denné svetlo, ktoré zodpovedalo neskoršiemu popoludniu.
Po colnom odbavení sme išli vyzdvihnúť auto. Platili sme ho dopredu a dohodnuté bolo, že bude pristavené na letisko a budú nás čakať pri východe. Keďže nás nikto nečakal, nastala mierna panika a po pár minútach sme začali vymýšľať alternatívne riešenia. V najlepšom sa ale objavil pán z požičovne a tým prekazil našu tvorivú činnosť. Potom prišlo ďalšie prekvapenie. Miesto objednaného Jeep Liberty (pracovne sme mu hovorili „bertička“) sme dostali Suzuki XL7. Najskôr sme to prijali s nevôľou, ale ukázalo sa, že ide o pohodlné a pomerne veľké SUV s motorom 3,7 V6 s výkonom 252 koní a automatickou prevodovkou, čo zhruba zodpovedalo pôvodne objednanému autu a tak sa naše sklamanie po prvom zvezení zmenilo na radosť a Suzuki dostala familiárny názov „zuzka“ Súziee. Keďže sme s vážnejším offroad vozením ani nepočítali, tak sme ocenili priestor, pohodlie a výkon tohto auta. Ano, na rozdiel od mojich skúseností z jazdy na zadných sedadlách z iných áut bola Súziee velmi pohodlná.


Podľa predpovedí počasia na Internete sme očakávali zamračenú oblohu, zimu a dážď, ale jasná obloha a príjemných 6 stupňov nás veľmi dobre naladili. Skôr ma dobre naladila takmer hmatateľná predstava postele a hlavne sprchyyyyyyyyyyyyyyy. Na túto noc sme mali zabukovaný hotel. Jediná noc s istou posteľou. Prvé ubytovanie sme mali dohodnuté v tesnej blízkosti letiska. Po chvíli blúdenia po bývalej vojenskej základni sme hotel našli Tu už mi dochádzala trpezlivosť keď sme už 2x minuli jasne označenú odbočku na našu ulicu a hľadali nesprávnym smerom.... skrátka, návody niekedy nech sú hocijako podrobné, občas skôr domotajú. Bol veľmi príjemný, jeho jediným nedostatkom bolo chýbajúce označenie. Do postele sme sa dostali po povinnej dávke Whisky a Baileys niečo pred druhou ráno, za oknami však bolo ešte stále svetlo. Pred spaním som si chcela ešte kúpiť na recepcii minerálku, ale majiteľ hotela mi hrdo oznámil, že sa nemusíme báť piť vodu priamo z vodovodu a že na Islande nie je potrebné kupovať minerálky, pretože voda z vodovodu je absolútne čistá a veľmi dobrá. Vyskúšala som to. Fakt, voda je dobrá, má len takú trošku arómu, ale nie je to nepríjemné, len trošku iné ako ten náš chlór... Ja som necítil žiadnu arómu, mne chutila ako naše horské pramene. Ako som sa dostala do postele? Nevadí, hlavne že je čistá, voňavá, a celá moja. Spíme v trojlôžkovej izbe, takže máme oddelené postele. Čo už... ...ešte aj Romanov pokus o zdieľanie „lože“ skončil po minúte skoro pádom.

Posledná úprava ( Piatok, 25 Máj 2012 19:14 )