Tak a precitajte si aj toto, len co s tym.
Nalejme si omšového vína-páni DEMOKRATI a ZLOČINCI!-kapitalisti
Stálicou v krátkej histórii od začiatku 20. storočia sa stala
rodina
Carnogurských,
pôvodní židovskí privandrovalci z Poľska, ktorí pred usídlením v
Malej
Frankovej
konvertovali na rímsko-katolícku vieru. Ich vývoj až do dnešných
dní to
jasne deklaruje.
Otec Pavol Čarnogurský sa politicky angažoval najmä za Slovenského
štátu
tak čitateľne, že keď bol na nátlak Hitlera prijímaný v
Slovenskom sneme
Židovský kódex, náhle sa mu dostavili urologické potiaže aby sa
vyhol
hlasovaniu. To bol jasný signál pre deportovaných židov, ktorí mu
masovo
odovzdávali do doby predpokladaného návratu z nútených prác
cennosti a
majetky.
Krátko po zamatovej revolúcii 17.11.1989, de facto majetkovom
prevrate,
predala rodina Čarnogurských jeden z bývalých židovských domov na
Palisádach č. 56,
Minerfinu, s.r.o., privatizérom J. Móderovi, T.Chrenekovi, Blaškovi,
ktorí v čase
Klausovej šokovej terapie skorumpovali viacerých členov českej
vlády
(tak ako Andrej Babiš),
vrátane bývalého českého premiéra Stanislava Grossa,
prostredníctvom
ktorého sa zmocnili
Třineckých železiarní a nedávno mu za to darovali druhú časť
obchodného
kontraktu privatizácie (províziu,
akcie za 100 mil. Kč).
Pavol Čarnogurský bol ako poslanec Slovenského snemu tak
vyťažovaný
deponovaním cenností
a židovských majetkov, že ich rodinný priateľ Gustáv Husák
(Čechmi
vyhlásený za buržoázneho
nacionalistu a väznený za presadzovanie autonómie Slovenska) ho v
neprítomnosti zastúpil
v manželských povinnostiach a k synom Ivanovi a Pavlovi mu splodil ich
brata Jána.
Bolo iba elementárnou slušnosťou, že sa s nebohým otcom Ján
Čarnogurský
rozlúčil na jeho
poslednej ceste, veď toľko pre celú rodinu Čarnogurských po
normalizácii
toho vykonal.
Zabezpečil, aby brat Jána a Ivana, Pavol mohol vycestovať do Kanady,
kde
už zostal a za ktorým
boli vyvezené všetky cennosti po židoch, ktorí sa po vojne už
nevrátili
na Slovensko,
a ktoré boli pred deportáciami zverené ich otcovi Pavlovi do
dočasnej držby.
Nepokladali za potrebné dohľadať príbuzných, alebo odovzdať zlato,
platinu,
diamanty, umelecké diela ŽNO, alebo Wiesenthalovmu centru pre
vyhľadávanie
vojnových zločincov vo Viedni. Budú vyňaté dokumenty o rodine
Čarnogurských
zo zverejnenia arizácie ÚPN ?
Gustav Husák zabezpečil kariéru nielen Jánovi, ale aj bratovi
Ivanovi, ktorý
dostal lukratívnu ponuku pracovať na stavbách v Iraku, čo bolo
podmienené
poskytovaním informácií komunistickej strane. Synovi Jánovi umožnil
vyštudovať právo v Prahe a zaangažoval ho do českej intelektuálnej
komunistickej spoločnosti,
českého židovského disentu a utajenej spolupráce s ŠtB.
Simuláciou takzvaného prenasledovania tesne pred novembrom 1989
(stratégia internácie, spoluorganizovanie Sviečkovej manifestácie)
ho
pripravil na nebývalú
kariéru okamžite po majetkovom prevrate.
Pražskou židovskou societou bol vymenovaný do funkcie podpredsedu
vlády
ČSFR, kde mal
(po dohode Havla s komunistami a ŠtB) trojjediné postavenie ministra
vnútra ČSFR spolu
s Waltrom Komárkom a Marianom Čalfom. Druhou jeho osobnou
záležitosťou
okrem zmocnenia
sa vedenia KDH (pôvodne to mal byť S. Krčméry) bolo získať všetku
dokumentáciu ŠtB
o bratovi agentovi Ivanovi, ktorý sa stal postupne riaditeľom
Hydrostavu, poslancom FZ
a podpredsedom SNR.
Keď Ján Čarnogurský zdvihol moc zo zeme a stal sa predsedom vlády
na
Slovensku,
typicky pokračoval v deštrukčnom riadení hospodárskeho potenciálu
Slovenska v súlade
s federálnou utajenou doktrínou ŠtB. Súhlasil, aby sa zastavili dve
najväčšie federálne investičné
akcie na Slovensku, ZÚŠP ( záväzné úlohy štátneho plánu) -
výstavba
metra v Bratislave a
dokončenie VD Gabčíkovo.
Súhlasil, aby financovanie Gabčíkova prešlo z rozpočtu federácie
na
financovanie zo slovenského
rozpočtu. Dokončenie diela si vyžiadalo 26 miliárd Kčs a Sk, v
dnešných
cenových reláciách by
to predstavovalo najmenej 260 miliárd Sk.
Je mementom a pozoruhodné, akým spôsobom bolo sťažované
dokončovanie
Vodného diela
Gabčíkovo aj vládou V. Mečiara, ktorý si dnes robí zásluhy na
jeho
uvedení do prevádzky.
Odborne a kvalifikovane to je spracované v dokumente Júliusa Bindera
"Bez mýtov,
taká bola skutočnosť", z 23-24 októbra 2007, ktorý autor rozdal
všetkým
účastníkom konferencie
konanej v uvedených dňoch v Dunajskej Strede, na ktorú nebol ani
pozvaný.
Autor materiálu zrejme vedel prečo nemal byť prítomný na
konferencii,
lebo nedostal ani možnosť
vystúpiť k retrospektíve vybudovania VD. V predloženom materáli
podrobne
definuje hlavných oponentov
dobudovania diela M. Hubu, P.Baca a Dominika Kocingera, splnomocnenca
vlády za KDH.
Dokument precizuje, že toto unikátne dielo, okrem zabezpečenia
enviromentalistiky a kvalitnej pitnej
vody pre celý Žitný ostrov a aj Bratislavu, a výrobením 35 mld. KWh
elektrickej energie vynieslo
najmenej 50 mld. Sk.
Napriek tomu žiadna vláda od roku 1990 nepokročila v otázke
zmluvného
dokončenia celého
diela Gabčíkovo - Nagymaros obojstranne výhodného pre oba štáty.
Už začiatkom roku 1987 sa realizovala koncepcia centralizácie vplyvu
KGB
z pražského centra.
Synovia vyšších dôstojníkov ŠtB Dospivu a Haščáka, boli
vyslaní do GRU v
Moskve,
kde boli pripravovaní na majetkový prevrat v ČSFR.
Na Slovensku mali najvyššie funkčné zastúpenie v KGB predseda SNR
Viliam
Šalgovič a žid Vladimír Lexa,
ktorý bol v tom čase presunutý z funkcie námestníka ministra
priemyslu
SR za námestníka
FMTIR ČSFR, k ministrovi Jaromírovi Obzinovi, funkčne najvyššiemu
zástupcovi KGB v Čechách.
Po Gorbačovovej perestrojke sa chopila ŠtB zorganizovaním
majetkového
prevratu nafingovaním
potlačenia študentov v Prahe. Okamžite prešiel Vladimír Lexa do
vlády
Milana Čiča ako prvý
podpredseda a predseda Slovenskej komisie pre plánovanie a VTR,
najvýznamnejšieho centrálneho
orgánu.
Na zakrytie zraku Slovákom boli so súhlasom židovského jadra VPN
pojatí
do vlády ambiciózni
a poslušní J. Kučerák, V. Ondruš, L. Snopko, M. Kováč,
M.Porubjak, L.
Pittner...
Ján Čarnogurský uchopením moci z ulice na Slovensku bol "In",
raketovo
nastúpil cestu otvorenia
sa svetovému kapitálu, podobne ako Jeľcin v Rusku.
Zrušil najvýznamnejší prierezový ústredný orgán centrálneho
riadenia,
Slovenskú komisiu pre
plánovanie a VTR.
Bol novátorom, iniciátorom a vzorom pre netransparentnú privatizáciu
majetku štátu (národného majetku),
keď ako prvý použil formu predaja národného majetku vopred
určenému
záujemcovi.
Takto predal majoritnú časť VHJ Slovenského tabaku nemeckej firme
Remtsma bez súťaže (dnešný SIT).
Len úplnou náhodou sa stal agent ŠtB Jozef Banáš manažérom v SIT
Slovakia.
tak povedal ze mozeme byt radi ako sa tu mame 
inak precitajte si Marxa a jeho chapanie komunizmu a porovnajte s kapitalizmom a budete prekvapeny 
