spajky 69, teraz si to pozorne precitaj a vymenuj mi ze terajsi rezim kolko pracovnych miest a podnikov otvoril miesto tychto zrusenych, co zrusila tvoja demokraticka spolocnost-kapitalisticka,,
Predmet: zoznam podnikov zrušených od 1989 v SR!
Betreff: Výzva slušným + zoznam podnikov zrušených od 1989 v SR!
>
> Nech toto poslúži ako pamäť, čo "všetko sme ešte mali na Slovensku" krátko po r. 1989 a čo "všetko máme" teraz, po páde "berlínskeho múru" a po 23. rokoch akože "demokracie"! Kde toto všetko sa stratilo a kto to všetko stihol sprivatizovať, lepšie povedané rozkradnúť? To fakt nikoho z nás toto dnes už nezaujíma? A že toho nebolo málo, tak zoznam týchto všetkých závodov, podnikov a fabrík a iných inštitúcii si pozrite na konci tejto výzvy!!!
>
> Výzva slušným + zoznam podnikov zrušených od 1989 v SR!
>
> Výzva všetkým vlastencom Slovenska!!!
>
> Článok nám prišiel mailom. Predkladáme ho na verejnú diskusiu.
>
> Z postu predsedkyne FNM bola odvolaná Anna Bubeníková. Na účet jej muža
> Penta previedla províziu dvesto miliónov korún. Bubeníková bola ohnivkom
> zločinu medzi Pentou, FNM a politikmi. Zostane Bubeníková spoločnosti
> predhodenou obeťou, alebo sa spustí lavína zatýkania a trestov v radoch
> politikov? Malchárek zobral miliardu, Dzurinda s Miklošom dostali len za
> privatizáciu SPP 12,5 miliardy, ktorú previedli do daňových rajov s pomocou
> hokejistu a dnes už europoslanca Petra Šťastného.
> Gorila je "nedopatrením" a iba jeden z množstva pred spoločnosťou utajených príbehov.
> Ohrození politici budú vyvíjať tlak na predlžovanie vyšetrovania do volieb.
> Zločin a podiel v ňom neobišiel v uplynulých dvadsať rokov väčšinu ústavných činiteľov.
> Kto zločin kryl, stal sa zločincom sám, bez rozdielu, či sa jedna o politika,
> prokurátora, alebo prezidenta. Trestom pre poslanca nie je sedieť v opozícií,
> ale nesedieť v parlamente vôbec. Ide im o plat, benefity a hlavne poslaneckú imunitu, ktorá ich robí beztrestnými.
> Ak verejnosť nenechá vyšetrovanie a tresty na politikov, Gorila môže mať pre spoločnosť revolučný význam.
> Slovensko stojí na prahu bankrotu. Ozbrojený prepad banky je morálne menej
> škodlivý, ako zločinec v politike a justícia v nečinnosti. Máme rozkradnuté
> hospodárstvo, neschopné generovať zisk a splácať dnes iba istinu dlhu vo
> výške cca 30 miliárd eur. Na prevádzku štátu a splátku úrokov nám chýba
> ročne 8 miliárd eur. Mladú štvorčlennú rodinu obdarovali politickí paraziti
> dlhom 24 000 eur. Politici, prokuratúra a prezident sa o rozkradnutom
> hospodárstve odmietajú baviť, taja ho, považujú stav za nedotknuteľný,
> netrestateľný a bremeno dlhov sa zastrájajú prenášať po voľbách v podobe
> zvyšovania daní, cien potravín, energií a spotrebného tovaru na občanov.
> Politici občanov pri rozkrádaní štátu nepotrebovali a teraz im chcú pľuvať do dlaní.
> Prezident myslí národne a cíti sociálne. Síce svojho času inicioval
> neúspešné referendum o zákaze privatizácie strategických podnikov ale práve
> on a Vladimír Mečiar sú pôrodnými babami vzniku "domácej" podnikateľskej
> vrstvy, firiem a práčok a sociálnej nespravodlivosti. Tieto na malé výnimky
> prehýrili, prežrali a zničili potenciu a rozvoj fabrík, hospodárstva,
> zamestnanosti a ekonomiky štátu. Pofidernou slobodou a poslaním finančných
> skupín je podľa vzoru ruských židovských oligarchov na Slovensku zarobené
> peniaze prať v daňových rajoch. Tie v zahraničí investovať, akumulovať a
> užívať v anonymite v luxuse a na plávajúcich exotických adresách.
> Občania z úst prezidenta nikdy nepočuli jeho morálne stanovisko na justičnú a
> sociálnu nespravodlivosť, úpadok štátu a čo a kto to spôsobil.
> Politik, ktorý chce hovoriť o nezamestnanosti , sa musí pozrieť najskôr do
> zrkadla. Zamestnanosť nie je tovar, je to stav. Masovú nezamestnanosť
> zásadne spôsobujú politici a odstraňujú zamestnávatelia. Nie naopak.
> Nezamestnanosť je trestom za stav spoločnosti. Predchádza ju bezzásadovosť
> moci, nespravodlivosť, korupcia, rozkrádanie a rozvrat štátu. Predchádza ju
> nedôvera občanov v politikov a štát. Je to nedôvera organizátorov práce v
> spravodlivosť súťaže, teda tých, čo ju odstraňujú. Je to nemožnosť a
> objektívna neschopnosť pracovať v neporiadku a nespravodlivých podmienkach.
> Znižovanie nezamestnanosti je ovocie za spravodlivosť, morálku, dôveru,
> disciplínu, konjunktúru ducha a fungovania spoločnosti. Nezamestnanosť je
> chorobou štátu a priamo súvisí s imunitou, zdravotným stavom a morálkou jej
> prenášateľov, teda politikov. Táranie politikov o nezamestnanosti je
> pesničkou v pre nich neznámom jazyku a je nedostatkom ich skúseností,
> životnej filozofie a neschopnosti vec naozaj riešiť.
> Elán a chuť do volebnej kampane majú práve tí, ktorí úpadok a biedu
> spoločnosti spôsobili. Všetci kandidujú znova. Kto klamal doteraz, je
> zločinec a bude aj potom. Ako občania dokážu vinu a potrestajú politikov s imunitou?
> Spoločnosť má právo poznať, nedopustiť poslaneckú imunitu za zlodejstvo a
> potrestať všetkých, ktorí štát zničili. Vyšetrovanie a trest do volieb
> neskončí. Keď máme zamedziť zločincom poslaneckú imunitu a ich vstupu do
> verejného života zabrániť, voľby musíme využiť na odstránenie zlodejov z parlamentu.
> Spravodlivosť musí platiť bez rozdielu, či ide o politika, prokurátora, alebo prezidenta.
> Vyzývam všetkých občanov, nenechajme sa oklamať a nedajme si tárať bludy!!!
> Kedy zatrasieme politikmi, keď nie dnes!!! Pozrite sa ako sa na obrazovkách
> tvária najväčší zlodeji v histórii Slovenska Dzurinda, Mikloš alebo Ďurkovský!!!
> Dnes máme čas, spoločnosť generálne zmeniť!! Vyzývam všetkých vlastencov zapojiť sa
> do tvrdého odporu proti zločincom a nekompromisných revolučných zmien!!!
> Keď súhlasíte s týmto názorom, rozmnožujte a rozširujte ho do každej dediny a do každej rodiny!!!
> MOR-HO!!! Štefan Martoš
>
> Zoznam podnikov, ktoré boli vybudované alebo zmodernizované v rokoch 1948-1989 a vďaka privatizácii zničené:
>
> > 1. TATRASKLO - Trust sklárskych podnikov v Trnave.
> > - Spojené sklárne v Lednických Rovniach
> > - Stredoslovenské sklárne v Poltári
> > - Slovenské závody technického skla v Bratislave
> > - Skloplast v Trnave
> > - Skloobal v Nemšovej
> > 2. SLOVAKOTEXT - Trust textilných, odevných a pletiarskych podnikov v
> > Trenčíne.,,odevne zavody Tornala- Ozeta
> > - Bavlnárske závody V. I. Lenina v Ružomberku
> > - Závody MDŽ v Bratislave
> > - Závody 1. mája v Liptovskom Mikuláši
> > - Tatraľan v Kežmarku
> > - Ľanárske a konopné závody v Holíči
> > - Lykové textilné závody v Revúcej
> > - Slovena v Žiline
> > - Merina v Trenčíne
> > - Poľana v Lučenci
> > - Tatrasvit vo Svite
> > - Slovenska v Banskej Bystrici
> > - Pleta v Banskej Štiavnici
> > - Trikota vo Vrbovom
> > - Odevné závody v Trenčíne
> > - Makyta v Púchove
> > - Odevné závody kapitána J. Nálepku v Prešove
> > - Zornica v Bánovciach nad Bebravou
> > 3. SLOVCEPA - Trust podnikov priemyslu celulózy a papiera s generálnym
> > riaditeľstvom v Banskej Bystrici. V roku 1978 mal 17370 pracovníkov,
> > priemerný mesačný zárobok bol 2420 Kčs, produktivita práce na pracovníka
> > 229000 Kčs.
> > - Juhoslovanské celulózky a papierne v Štúrove
> > - Severoslovenské celulózky a papierne v Ružomberku
> > - Bukóza vo Vranove nad Topľou
> > - Grafobal v Skalici
> > - Harmanecké papierne v Harmanci
> > - Chemicelulóza v Žiline
> > - Turčianske celulózky a papierne v Martine
> > - Slavošovské papierne v Slavošovciach
> > - Gemerská celulózka a papiereň v Gemerskej Hôrke
> > - Drevokup v Ružomberku
> > - Slovpap. Obchod. Podnik v Bratislave
> > - Výskumný ústav papiera a celulózy v Bratislave
> > - Projektová organizácia Celprojekt v Ružomberku
> > 4. Slovchémia - Trust podnikov chemického priemyslu: V roku 1978
> > zamestnával
> > 63505 pracovníkov.
> > - Slovnaft Bratislava, Vybudovali 1957-1963, postupne sa rozširoval, v
> > Roku
> > 1978 mal 8173 pracovníkov.
> > - Chemické závody Juraja Dimitrova v Bratislave
> > - Matador v Bratislave
> > - Benzinol v Bratislave
> > - Chemika v Bratislave
> > - Petrochémia v Dubovej
> > - Chemické závody Wilhelma Piecka v Novákoch
> > - Chemolak Smolenice
> > - Považské chemické závody v Žiline
> > - Slovenské lučobné závody v Hnúšti
> > - Duslo Šala
> > - Chemko strážske
> > - Fosfa Poštorná
> > - Chemlon v Humennom
> > - Chemosvit vo Svite
> > - Slovenský hodváb v Senici
> > - Gumárne 1. mája v Púchove
> > - Gúmárne SNBP v Dolných Vesteniciach
> > - Plastika v Nitre
> > 5. VSŽ Košice.
> > Výstavba Východoslovenských železiarní začala v roku 1960. Prvý valcovaný
> > plech za studena sa vyrobil v roku 1964. Prvá vysoká pec začala prevádzku 1965
> Prvú oceľ vytavili v roku 1966. V roku 1976 pracovalo v podniku 23 302 robotníkov.
> > 6. Závody ťažkého strojárstva (ZTS), generálne riaditeľstvo so sídlom v Martine, okolo 70000 pracovníkov.
> > - ZTS Martin n.p.
> > - ZTS Detva n.p.
> > - ZTS v Dubnici nad Váhom
> > - ZTS v Košiciach n.p.
> > - ZTS Bratislava
> > - ZTS v Komárne
> > - Účelové organizácie Závodov ťažkého strojárstva
> > - Martimex v Martine
> > - ZTS projekčno organizačný ústav v Banskej Bystrici
> > - ZTS obchodný podnik v Banskej Bystrici
> > - ZTS ústav technológie a racionalizácie v Bratislave
> > - ZTS výskumný ústav pre stavbu lodí v Komárne
> > - ZTS Elektrotechnický výskumný ústav v Novej Dubnici
> > - ZTS Výskumný a vývojový ústav v Martine
> > - ZTS Výskumný a vývojový ústav vo Zvolene
> > - ZTS Výskumný a vývojový ústav v Košiciach
> > - ZTS Výskumný ústav hydraulických mechanizmov v Dubnici
> > 7. Závody 29. augusta (ZDA), národný podnik v Partizánskom.
> > Výroba obuvi:
> > v roku 1950=11,1 milión párov obuvi
> > v roku 1960=20,7 milión párov
> > v roku 1970=28,3 milión párov
> > V roku 1980=32,8 milión párov.
> > 8. Hlinikáreň - Závod SNP v Žiari nad Hronom.
> > - v roku 1980 mal 16000 pracovníkov. Produktivita práce na pracovníka v
> > roku 1980 bola 411000 Kčs.
> > 9. Závody inžinierskej a priemyselnej prefabrikácie - národný podnik so sídlom v Bratislave.
> > 10. Trust podnikov drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu so sídlom v Žiline.
> > - Bučina Zvolen
> > - Drevina Turany
> > - Drevoindustria Žilina
> > - Smrečina banská Bystrica
> > - Preglejka Žarnovica
> > - Piloimpregna Košice
> > - Mier Topoľčany
> > - Západoslovenské nábytkárske závody Bratislava
> > - Tatra nábytok Pravenec
> > - Nový domov v Spišskej Novej Vsi
> > 11. Koncern: Slovenské energetické podniky. So sídlom v Bratislave
> > v roku 1978 mal 20000 pracovníkov, priemerný plat bol 2837 Kčs.
> > Produktivita práce na pracovníka 307 887 Kčs.
> > - Koncern Elektrárne Vojany vo Vojanoch
> > - Koncern Elektrárne Nováky
> > - Koncern Vodné elektrárne v Trenčíne
> > - Koncern Atómové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach
> > - Koncern Stredoslovenské energetické závody v Žiline
> > - Koncern Východoslovenské energetické závody Košice
> > - Elektrovod v Bratislave
> > 12. Slovenské energetické strojárne S.M. Kirova v Tlmačoch. Bol monopolným
> > výrobcom komponentov pre jadrový program na Slovensku.
> > 13. Slovenské lodenice. Od roku 1979 Závody ťažkého strojárstva, národný podnik v Komárne.
> > 14. Slovenské magnezitové závody v Košiciach, mali závody v:
> > - v Hačave
> > - v Jelšave
> > - v Lovinobani
> > - v Košiciach
> > - v Lubeníku
> > - v Banskej Belej
> > - v Kalinove
> > - v Kunovej Teplici
> > 15. Naftový a plynárenský priemysel. Generálne riaditeľstvo v Bratislave.
> > V roky 1978 pracovalo v podniku 7000 pracovníkov, mesačný zárobok bol 2740
> > Kčs, v cenách 1978, produktivita práce na pracovníka bola 208000 Kčs.
> > 16. Trast podnikov Pivovary a Sladovne v Bratislave.
> > počet pracovníkov v 1977 bol 5786, produktivita práce na pracovníka bola
> > 289000 Kčs, mesačný plat 2230 Kčs.
> > - Slovenské sladovne národný podnik v Trnave začlenený do GRT Pivovary a
> > sladovne v Bratislave
> > 17. LIKO -Trast podnikov konzervárskeho, liehovarníckeho, mraziarenského,
> > rybného a škrobárenského priemyslu v Bratislave. V roku 1977 tam pracovalo
> > 10460 pracovníkov, mesačný zárobok 2164 Kčs, Produktivita práce na
> > pracovníka bola 247000 Kčs.
> > - Slovlik v Trenčíne
> > - Stredoslovenské konzervárne a liehovary v Liptovskom Mikuláši
> > - Frukona v Prešove
> > - Slovenské škrobárne v Trnave
> > - Mraziarne v Bratislave
> > 18. Slovakofarma v Hlohovci.
> > - závod Liečebných rastlín v Malackách
> > 19. Cementárne a vápenky - generálne riaditeľstvo Trenčín.
> > - Stredoslovenké cementárne Banská Bystrica
> > - Východoslovenské cementárne a vápenky Košice
> > - Západoslovenské cementárne a vápenky Bratislava
> > - Azbestocementové závody Nitra
> > - Výskumný a vývojový ústav maltovín v Trenčíne
> > - Cementáreň Lietavská Lúčka
> > - Ladecká cementáreň Ladce
> > - Hornosrnianska cementáreň Horné Srnie
> > - Cementáreň Bystré v Bystrom
> > - Stupavská cementáreň Stupava
> > 20. Trust podnikov Spojené strojárne a smaltovne
> > - CALEX Zlaté Moravce
> > - Elektrosvit Nové Zámky
> > - Kovosmalt Fiľakovo
> > - Slovenská armatúrka Myjava
> > - Srojsmalt Medzev
> > - Strojsmalt Pohorelá
> > - Tatramat Poprad
> > - Obchodnoservisný podnik Strojsmalt Piešťany
> > - Ústav pre rozvoj strojárskeho spotrebného tovaru Piešťany
> > 21. Strojstav - n.p. v Bratislave.
> > - závod v Bernolákove
> > - závod v Novom Meste nad Váhom
> > - závod v Záhorskej Vsi
> > - závod v Sečovciach
> > - závod v Šahách
> > - závod v Prešove
> > - závod v Senci
> > - stredisko obchodno-technických služieb v Bratislave - v Devínskej Novej Vsi.
> > Po roku 1989, všetky privatizujúce vlády spôsobili, že všetky priemyselné
> > podniky boli zničené, rozkradnuté alebo predané, väčšinou do zahraničia.
> > Slovensko sa stalo stredoeurópskou rezerváciou.