Garganel asi máš na mysli nejaký takýto komín ? http://www.aktuality.sk/clanok/190950/a ... vba-sveta/

nie pani mal som na mysli toto :

http://eshop.gyron.sk/2011010073-tepeln ... 120mm-5536

je to tepelny vymennik, ale predstavte si to tak, ze ten vymennik je nadrzka plna vody z vnutra to ohrieva prebytocne teplo ktore by aj tak islo hore kominom. Otazka je len ci by ta ohriata voda stacila na pohananie nejakej turbinky.
Ak ano akej a kolko elektriny by to vyrobilo

a ak nie tak pre chatarov je to sposob ako ohrievat teplu vodu na umyvanie riadu

este Vas chvilocku popocuvam

Dufam, ze nebudem za blazna

Nasiel som doma 3 kvetinace (Truhliky), pri prechadzke lesom som si s agata osklbal tobolky so semenami, posadil som do raseliny ... A min. z 30 semien, mozno tak 10 vzklicilo. (predtym asi tyzden v teplej vode namocene).

Naco toto vsetko ? Pre dobry pocit . Hlavne ma zaujima, ako (ne)uspesne sa male sadenice, po presadeni rozmnozia/rozsiria.

Vobec sa cudujem, ze sa agat nevysadza intezivnejsie.

Viaze v pode dusik, nie je narocny na kvalitu pody, medonosny prinos jasny, ze vyraba kyslik je tiez kazdemu zrejme, vraj sa mu dobre dari v ovzdusi s vyssom obsahom CO2, ma slusnu vyhrevnost, je kvazi rychlorastuci, nema skodcov (okrem cloveka samozrejme , v domovine, co je USA ma nejakych 2 chrobakov, u nas sa nevyskytuju).

V madarsku pokrytych 22% plochy agatom, u nas vraj cca 2%.

Pozor Tibor, nerob to.

Agát uvoľňuje do pôdy jedy, ktorými zabíja okolitý porast. Nakoniec ostane sám a zaplaví Agátčinou celú plochu. Je vhodný akurát na kúrenie - ani údiť sa ním nemôže, lebo drevo je jedovaté. Celý je jedovatý okrem kvetov - chvála Bohu, lebo ani med by sme nemohli jesť.

Otec vysadil dva Agáty na chate a ja som ich pred 10 rokmi zrezal. Doteraz každú jar behám po lese a vytrhávam aj s koreňmi mladé Agátiky, ktoré každú jar vyrašia zo zeme.

Agát sa u nás vysadil na podmáčaných lužných plochách na južnom Slovensku, kde nerastie iná drevina. Odtiaľ sa šíri na sever a poviem ti, majú lesáci čo robiť aby ho eliminovali. Vo Veľko Krtíšskom okrese sa im to nepodarilo, tam je agát pomaly monokultúra.

Ale okrem toho ma agatove drevo velmi dobru odolnost:




Tak to este poopravim. Drevostiepka asi nie ma to milion ineho vyuzitia. na drevostiepku je to skoda:

http://www.acaciawood.sk/item2b1sk

Dakujem za postrehy, som si vedomy nasledkov.

1. Uvazujem o silne zarastenej ploche roznymi sipkami, divymi hruskami, slivkami a hlohom. (proste v maskacoch tam neprejdes bez ujmy). Cize sa vymeni osten za osten. Zdrzuje sa tu len diva zver.

Nepredpokladam silny uspech, tam odkial som cerpal semena, su len 2 stromy. Preco nie viac ? Vyzrate mlade vyhonky od koz ci lesnej zveri ?

2. Lesaci s tym bojuju ? To som prekvapeny. Prave som cital nejaku studiu, ako sa lesaci pokusaju sadit agaty, samozrejme za ucelom hospodarskeho zisku (drevostiepka, atd).
aha http://www.lesy.sk/files/lesnik/2006/Le ... eminar.htm
Lava ruka v Lesoch SR nevie co robi prava ?

Mimochodom, nebojim sa, ze sa to tam rozmohne, moj kotol take veci moze (A to je aj ucel toho sadenia).

Avšak lebo sa tam tej divej zveri darí - má čo žrať.



Ono nedeje sa to zo dňa na deň.




Však preto, lebo Levice, Veľký Krtíš - tam sa toho nezbavia, tak sa musia naučiť s tým žiť.

Mne agát ako taký nevadí, ale mám radšej duby, buky, lipy...

Dari, je to juzna strana, zavetrie, a este tam aj nosia sem tam polovnici nieco pod zub.

Inac - idem si zaplienit vlastny pozemok, to len tak na okraj.
(teda primarne vlastny )

Co sa tyka tych 2 povodnych agatov - pametam si ich, odkedy sa zobrali pozemky z vlastnictva JRD. Cize ono by sa to uz nejak vyvrbilo na svet, ak by malo. Asi to fakt stiha zver z dobytkom spast.

Naucit zit - doparoma, ked nesypu smreky na drevovyrobu, tak aspon agat na stiepku, nie ? Biznis, jak biznis. (negativa smreku = kyslost zrazok, lykozrut, slabe korene, dlho rastie).

Ono - žiadna monokultúra nie je dobrá - napríklad na južnom slovensku v oblasti Voján začali vo veľkom sadiť topole - rýchlo to rastie, drevo tiež nie je na zahodenie, ale po čase sa tam zahniezdil nejaký druh motýľa, ktorý vždy okolo júna (jeho húsenice) zožerie všetky listy na topoľoch a ostal im tam les mŕtvych stromov - včuľ babo raď. Teraz sa tam snažia vrátiť pôvodný porast. Ináč u mňa na chate boli voľakedy čisto hrabové lesy. Akonáhle začalo otepľovanie, tak badám húfny vzrast dubov a bukov.

Neviem, ale niečo sa mi marí, že výsadbu na lesných pozemkoch musí odsúhlasiť lesný úrad. Takže ak niečo - tak samo to vyrástlo. Ako mne topinambury - tiež invázivna rastlina a tiež z hameriky.

LÚ - hehehe. Ja nejdem sadit energeticky les, toto je skor experiment ...
Prave som docital, ze ono to s tym agatom nie je take pekne ako sa zda, konkretne clanok pojednaval o vytazenosti pody zo zivin v porovnani s inymi rastlinami. Ale aj tak ...To co je v kvetinaci uz pojde niekam von.

BTW - po ceste z prace si vsimam jednej usek, kde je hafo mladych agatov.
Akurat nechapem kde su dospele, velke stromy. Niekto ich smik-smik ?
Musim sa tam ist pozriet ked padne sneh, ci najdem pne, istotie mlade tam nikto cielene nesadil.

Toto je cool foto - ze agát z vlaňajšej výsadby


Toto je 4 rocny strom ? pekne ...
Penka akurat do kotla ...

Tak uz viem preco mi na zahrade ostavaju po najazde Hryzca vodneho len agaty.V poslednych rokoch sa mi tie stromy pacia cim dalej.Rocne mi ten krpaty hajzel obzere koreny na 7 ovocnych stromoch ktore sa mi uz nechce ani dosadzat.

Tiez som zasadil zopar agatov na skusku za tym istym ucelom a mam dojem ze mi v zahrade ostanu len tie agaty.

aka sikovna nabijacka


http://www.macblog.sk/novinky/biolite-c ... -6533.html

perfektne