Vidno,ze nemas prehlad.Na socialistickych bankovkach bola taka formulka...ze bankovka je kryta zlatem... .Takze mala hodnotu,aj ked tych bankoviek bolo pomenej.Takisto aj tovaru v obchodoch,ale dalo sa zit.Teraz je bankoviek pokokot,ked pochybaju,tak sa natlacia,tovaru je tiez pokokot,ale sa mi zda,ze za to platime privysoku cenu.Samozrejme,s nasadenymi ruzovymi okuliarmi by sa mi ta cena videla akurat
No a bezhlave tlacenie sa do....to ma vo zvyku urcita skupina ludi.A ti sa tlacia do prdele vzdy tomu,kto je momentalne u najplnsieho koryta z ktoreho hojne odfrkava
Spajky,co je divne na tom,ked nechcem aby tu boli rusi a ani amici?Rusi uz vypadli a tlacia sa sem amici....tak ich logicky nemam rad,ako predtym rusov.

Bahno, ja si tú formulku pamätám. Ale kde si zobral, že to bola aj pravda? Lebo to súdruhovia napísali? Do určitej doby to mala napísané vačšina krajín. Potom pochopili že tej rozprávke aj tak nikto neverí a prestali to tam písať.

A pamätáš si, kedy zmizli z obehu 1 a 5 halierové mince? A prečo to tak bolo?

A ty si co neostal v tom kapitalistickom raji,ked je tam tak dobre? Mne sa tam nepacilo,tak som odtial odisiel.Neviem sice,ze kde vychvalujem zivot v rusku,ci korei .Do ruska som jazdil pred 20 rokmi,kym este neboli skazeni dravym kapitalizmom.Teraz maju jedine stastie,ze maju putina.Ten okrem svojho koryta,ako jeden z mala politikov pozera aj na stat,co spravuje.A nasi politici,co sa staraju len o vlastne koryta,pripadne sa pchaju do riti eurovrahom mu nesiahaju ani po clenky.Tym nechcem povedat,zeby nebol svina.Keby nebol,tak by nebol ani v politike.Ale on je taka rozumna svina,co si vo valove necha aj na zajtra,nie ako nase-co nezozru,to porozhadzuju po chlieve

Martinoff,to nebolo preto,ze to sudruhovia napisali,ale preto,ze do neznej republika to zlato fyzicky vlastnila.Potom sa vecsina demokraticky predala,cesi skoro vsetko
Ty sa zas pametas,preco vznikli 5000korunove bankovky? To je kurwa rozdiel,oproti 5 hal.minci!

no daj kedy

Bahno,este ze ty mas prehlad..
a ked uz ides rozoberat socialisticke bankovky,mozno v krcme takouto informaciu uputas,ale mal by si vediet,ze na bankovkach bolo uvedene:" že bankovky sú kryté zlatom a ostatnými aktívami Štátnej banky československej."
A v akom pomere,to ani srnky netusia.Takze to,ze boli kryte zlatom,je len tvoje zbozne prianie.O zamenitelnosti s inymi menami ani radsej nehovorim.
Na druhej strany by mozno bolo zaujimeve zistit,ako by sa ten socik za tych 25 rokov rovijal dalej.Aj ked na druhej strane som rad,ze som sa toho nemysel priamo zucastnit.



http://hn.hnonline.sk/prilohy-197/dnes- ... nsku-91931

http://www.investujeme.cz/byla-koruna-n ... tou-menou/

http://blog.etrend.sk/jozef-rajtar/suca ... zmu-2.html


http://www.akademickyrepozitar.sk/sk/re ... ovakia.pdf

Pyramídovú hru hrá US s jeho tlačením dolara pomali už aj na hajzeľ papier .
A k číne asi tolko , možno keby nebol 89. tak mame take iste zriadenie a aspon by sa cigoši nemnožili ako vši čo len zadarmo cicaju štát.
A celkovo zapadná europa aj s US na čele je spolok postavený na mamone pár jednotlivcov ktorí chcú vladnuť celej zemegule a pomali im to aj vychádza len ? Len keby ešte zdemokratizovali Rusko no ale to je myslím si tvrdý oriešok na íh chamtivo pažravé paprče.

V sobotu 30. mája sa zišlo mimoriadne
zasadanie pléna Ústredného
výboru KSČ a po ňom aj parlamentu.
Prezident Antonín Zápotocký predložil
návrh na zrušenie viazaného trhu, teda
lístkového systému predaja základných
potravín a nedostatkového tovaru.
Posledné dôsledky vojny sú za nami,
povedal na záver. Schválené búrlivým
potleskom. Potom vystúpil predseda
vlády Viliam Široký. Svojou račkujúcou
a maďarónskou výslovnosťou oznámil,
že sme dospeli ku kľúčovému bodu ľudovodemokratického
vývoja, keď „odstránime
nadbytočné množstvo obeživa
v rukách obyvateľstva, ktoré predstavuje
neovládateľnú časť kúpnej sily. Odteraz
bude kurz našej ekonomiky pevne
zviazaný so sovietskym rubľom, ktorý je
najpevnejšou menou na svete!“.
Burácajúci potlesk. Manifestačne
sa schválila platnosť zákona
– o mene peňazí v základnom pomere
1:5,
– o zrušení pohľadávok a záväzkov
z vkladov, z tuzemských cenných
papierov, z poistenia na život a z dlhopisov,
pričom štát vyrovná straty verejným
organizáciám a zariadeniam.
Zákon nadobúda platnosť 1. 6.
1953.

viem si tam bahna s tibkom predstavit,ako by od vzrusenia a radosti tlieskali ako o dusu

https://www.youtube.com/watch?v=OfNz4SnBN6g

do tristo korún na osobu. Od sumy
301 korún sa peniaze menili v pomere
50 : 1. Za tristo korún ste teda dostali
nových 60 korún, ale za tisíc korún –
už len 74 a za desaťtisíc – 254 korún.
Výhodnejšie sa menili peniaze
uložené v bankách. Tam sa zachoval
pomer 5 : 1 do sumy päťtisíc korún, od
päťtisíc do desaťtisíc sa menilo 6,25 :
1, nad desaťtisíc 10:1, nad dvadsaťtisíc
25 : 1 a nad 50 000 30 : 1. Týkalo sa
to však peňazí, ktoré sa vložili do bánk
pred 15. májom 1953, inak sa menili
50:1.
Na prospech štátu prepadli tzv.
viazané vklady, blokované po reforme
v roku 1945 na desať rokov, náhrady za
znárodnený majetok, životné poistky,
ktoré si ľudia roky platili, iné podobné
úspory, napríklad v kremačných spolkoch,
keď si ľudia po korunkách platili
budúci posledný výdavok, a päťdesiat
ku jednej sa zmenili aj všetky „peniaze
na ceste“, poslané povedzme poštou.
Ekonómovia po rokoch vyrátali, že
štát vtedy okradol svojich obyvateľov
o 122 až 150 miliárd československých
korún, rátaných v novej hodnote. Nijaká
vlaková alebo banková lúpež nesiaha
tejto ani po päty.
Prekonala ju až lúpež storočia
o štyridsať rokov – kupónová privatizácia
a prideľovanie vlajkových lodí
českého a slovenského priemyslu politickým
kamarátom, ktorí v pravú chvíľu
predali národné bohatstvo dravcom zo
zahraničia. To však je už iná história.

Ten koniec sedi !Tu prvu lupez za sociku som nezazil,ale tu druhu za kapitalizmu uz ano. A tak mozem smelo tvrdit,ze ma zacinajuci kapitalizmus okradol o to,co som za sociku pomahal budovat.Takze z mojho hladiska ma viac okradol kapitalizmus,ako socik,ktoremu sa nedovolili ani rozvinut
A od 89ho som svedkom nebyvaleho rozkradnutia republiky a ohlupovania ovcanov,a akom sa komousom nemohlo ani snivat.A to vsetko sa deje klegalne,bez strachu vekozlodejov,zeby sa mohli ocitnut na sibenici,ci na ceste do gulagu.Za taky kapitalizmus pekne dakujem :-
Ti ekonomovia,co vyratali,ze stat okradol obcanov o 150 miliard... to neanalyzovali menu v anglii?Podla toho by mi vychadzalo,ze v 53om bol pomaly kazdy treti cechoslovak milionarom a ja som myslel,ze ceskoslovensko po vojne ma holy cocot .A ono to bola taka bohata kraina......kua,musim sa doucit tu historiu,hlavne tu,co je pisana uz teraz,tak po demokraticky

Československo po vojne malo celkom slušnú štartovaciu pozíciu ( na rozdiel od iných krajín, ktoré boli vojnou takmer zničené).

Bahno s tebou debata,je ako debata s nabozenskym fanatikom.



To,ze ty si tu prvu lupez nezazil znamena,ze sa nestala?
Tu druhu,maju opat na svedomi KOMUNISTI.Mam ti opat,ako uz xkrat predtym menovat,kto stoji za financnymi skupinami,kuponovou privatizaciou,vsetkymi tymi xxxSTAV a pod:?
Za taky kapitalizmus ti aj ja pekne dakujem.



Opat,ty si si nieco myslel a hned to mala byt pravda?
Napr pred zavedim eura v Taliansku bol asi kazdy milonar

Ale tu mas nejaky podklady na dalsie studium.


Americký dolár za 500 korún
Po uskutočnení prvej peňažnej reformy v roku 1945 bol stanovený oficiálny kurz amerického dolára k československej korune 50 Kčs za dolár. V roku 1945 bol tento kurz možno v poriadku. Každý mal v tomto období vo vrecku iba 500 korún... Neskôr už tento kurz bol iba fikciou. Podľa dobových informácií stál jeden dolár začiatkom päťdesiatych rokov na voľnom trhu až 500 korún... Nová povojnová mena - československá koruna - si vzhľadom na hospodárske problémy krajiny, pretrvávajúci nedostatok tovaru a dvojitých cenách na voľno a na lístky či body predávaného tovaru, dlhého života neužila.
Po ôsmich rokoch pripravila robotnícka vláda pod vedením prezidenta K. Gottwalda v spolupráci so sovietskymi finančnými odborníkmi radikálnu peňažnú reformu. A. Zápotocký ako nový prezident po náhlej smrti Gottwalda v marci 1953 už len dokončil prípravu na odňatie úspor obyvateľstva, ktoré sa uskutočnilo v posledný májový deň roku 1953.
Československá vláda už na konci roka 1952 požiadala Sovietsky zväz o pomoc pri výrobe nových peňazí. Všetky kroky boli pod prísnym informačným embargom. Obyvateľstvo bolo z úst najvyšších predstaviteľov krajiny uisťované o stabilite meny až do posledného dňa pred osudným dátumom 30. mája 1953. Za vytlačenie papierových platidiel a razbu mincí zaplatilo Československo 15 102 090 starých rubľov. Úhrada bola vykonaná už v novej mene platnej po 1. júni 1953 a predstavovala 27 183 761 Kčs kurzom 1,80 Kčs za rubeľ.

Príprava na rozhodujúci deň
Príprava na menu peňazí začala nadobúdať na intenzite začiatkom mája 1953. Vtedy bolo stanovené, že mzdy a platy, ktoré dovtedy boli vyplácané raz za mesiac, sa už nabudúce budú vyplácať v dvoch termínoch: v druhej polovici mesiaca záloha a nasledujúci mesiac vyúčtovanie mzdy. Pracovníkom to bolo zdôvodňované potrebou lepšej realizácie tržieb v obchodoch. V skutočnosti bolo cieľom vyplatiť aspoň 50 % mzdy za mesiac máj 1953 ešte v starej mene, ktorá sa o nasledujúce dva týždne premenila na takmer bezcenný papier...
Situácia na vnútornom trhu bola v tomto období zložitá. Neustále chýbajúci tovar v obchodoch spôsoboval pohotovosť obyvateľstva v oblasti domácej držby papierového obeživa. Ľudia si nechávali veľa peňazí v peňaženkách, aby mohli kúpiť to, čo sa im náhodou podarí zohnať. Nervozitu zvyšovalo aj oznámenie o zákaze čerpania peňazí sociálneho charakteru z viazaných vkladov. Najväčšia nákupná horúčka vypukla v Prahe 19. 5. 1953. Ľudia húfne vyberali peniaze z vkladných knižiek a skupovali nábytok, rádiá, odevy, fotoaparáty, koberce a cigarety. V závere mája 1953 postupne dochádza k zatváraniu obchodov z dôvodov inventarizácií, prípadne fingovaných opráv. (Pozn. autora: Podobné udalosti sprevádzali aj ekonomickú krízu v roku 1981 v Poľsku.)
Dňa 26. mája 1953 bol pozastavený predaj akéhokoľvek voľne predajného tovaru v maloobchodnej sieti. Tí, čo mali doma neminutú hotovosť, sa s peniazmi naspäť vybrali do sporiteľní a vkladali ich na vkladné knižky. Ako sa neskôr ukázalo - pred nevýhodným prepočtom starej meny na novú ich to aj tak neuchránilo.

Oficiálny dôvod: zhabanie ziskov špekulantom
Dňa 30. mája 1953 vláda prerokovala uznesenie o uskutočnení peňažnej reformy. Zdôvodnené tiež bolo, prečo nepostačovala peňažná reforma z roku 1945: vraj nepostihla dosť tvrdo inflačné a špekulantské zisky z obdobia vojny a okupácie... a nedosiahla žiaduci a triedny účinok. Motívom peňažnej reformy malo byť doriešenie viazaných vkladov (po 1. 6. 1953 prepadli v pomere 1: 0) a odčerpanie nadbytočného obeživa v rukách obyvateľstva. Tezaurované peniaze sú vraj z rozhodujúcej časti v rukách reakčných živlov, bývalých majiteľov znárodnených podnikov a živnostníkov a kulakov. Preto treba proti týmto živlom obrátiť ich vlastnú zbraň - peniaze. Peňažná reforma sa propagovala ako nástroj triedneho boja. Citáty z dobových novín: "Je konštruovaná tak, aby zbavila špekulantské a nepriateľské živly ich hospodárskej základne. Vo vonkajších vzťahoch sa stávalo čoraz viac neúnosným, aby naša hodnotná mena bola pripútaná k americkému doláru. Preto ju treba osamostatniť a vytvoriť pevné zväzky so stále silnejúcim hospodárstvom ZSSR... " Za zmienku stojí aj odôvodnenie potreby vykonania meny peňazí v prejave prednesenom Viliamom Širokým na zasadnutí Národného zhromaždenia dňa 30. mája 1953: "V dnešnom období, v úpadku kapitalistického hospodárstva a horúčkovitého zbrojenia, menové reformy uskutočnené v kapitalistických štátoch po druhej svetovej vojne nepriniesli upevnenie a stabilitu meny. Naopak, aj také meny ako anglická libra šterlingov alebo americký dolár sa stali nestálymi menami a ich hodnota neustále klesá. Peňažná reforma a s ňou súvisejúce opatrenia sú dôkazom starostlivosti vlády o dobro pracujúcich a účinným prostriedkom ďalšieho zlepšovania materiálneho postavenia robotníckej triedy roľníkov a pracujúcej inteligencie". Argumenty naozaj vystihujúce dobu...
Peňažnou reformou bol zároveň zrušený lístkový systém a nové ceny boli stanovené ako kompromis medzi doterajšími cenami voľnými a viazanými.

Ceny 5 : 1, úspory 50 : 1!!!
Ceny väčšiny tovarov boli pri menovej reforme prepočítané v pomere 5 : 1. Z novej hotovosti prinesenej v peňaženkách domov po výmene peňazí sa nikto nepotešil. Pochmúrny vzhľad a motívy papierových peňazí v sebe nezapreli ruský pôvod a podobu s rubľami. Jednokorunová papierová štátovka si rýchlo našla medzi ľuďmi pomenovanie - hladová koruna.
Jej kópie s textom hladová koruna - dar Sovietskeho zväzu, dôkaz vládnej bezradnosti a bankrotu päťročnice, pamiatka na to, o čo vás vláda okradla... mohli nájsť na poliach a uliciach nešťastní obyvatelia Československa. Letáky s obrazom a veľkosťou totožné so štátovkami padali z balónov, ktoré zo zahraničia privial vietor... Hliníkové mince vyrobené za našou východnou hranicou tiež nevzbudzovali dobrý dojem. Ich nominálne hodnoty boli od jedného do 50 halierov. Výzor československých platidiel sa potom menil až zmenou názvu republiky na Československá socialistická v roku 1960, keď sa zmenil aj štátny znak. Pre zaujímavosť stojí uviesť osud najmenšej mince - jednohaliernika. Ten prežil viac ako tri desaťročia a bol zrušený až v roku 1993 pri vzniku samostatnej slovenskej meny! Hoci sa za takúto mincu nedalo nič kúpiť a aj ceny boli zaokrúhľované aspoň na 5 haliere, Štátna banka československá považovala existenciu takejto rarity za opodstatnenú.
Peňažnou reformou bolo z obehu stiahnutých približne 50 miliárd starých korún, okrem toho prepadli vlastníkom všetky nevyplatené viazané vklady z roku 1945. Nepohyblivý oficiálny kurz československej koruny bol odvodený od zlatej parity.

Peňažnou reformou v roku 1953 boli stanovené aj zásady menovej politiky:
- zlatý obsah československej koruny
- pevný kurz koruny k ruskému rubľu
- kurz Kčs k cudzím menám sa určoval na základe zlatého obsahu
Zlatý obsah kurzu Kčs v roku 1945 bol 0,017773 gramu rýdzeho zlata, zlatý obsah dolára bol 0,888671 gramu zlata. V tej dobe bol zlatý obsah menovej jednotky výrazom jej kúpnej sily. Tá sa menila v závislosti od vývoja cenovej hladiny. Ceny klesli po peňažnej reforme 5: 1, ale zlatý obsah Kčs sa zvýšil takmer na 7-násobok. Nový zlatý obsah koruny a kurz Kčs bol preto nadhodnotený. Pri prepočte 5: 1 mal však dolár namiesto 50 starých korún stáť 10 Kčs, a nie 7,20 Kčs. Po peňažnej reforme tak zároveň došlo aj k 38-percentnej revalvácii novej meny. Jedna československá koruna sa počnúc 1. júnom 1953 oficiálne rovnala 0,123426 gramu čistého zlata, aj keď za takúto cenu nikdy nikto zlato nepredal... Štátna banka československá nezmenila kurz koruny k doláru až do roku 1971.

Dôsledky peňažnej reformy z roku 1953:
- prepadnutie niekoľko sto miliárd korún zmrazených od roku 1945 na viazaných vkladoch jedna k nule
- prepadnutím tuzemských cenných papierov vydaných do roku 1945 bez náhrady
- prepadnutie životných poistiek uzavretých do roku 1945 bez náhrady
- prepadnutie dlhopisov Československej republiky vydaných po roku 1945, tiež záväzkov z hypotekárnych záložných listov vydaných peňažnými ústavmi po roku 1945 bez náhrady (právnické osoby dostali od štátu určité odškodnenie)
- nevýhodný prepočet povojnových úspor v starej mene:
a) hotovosť 300 Kčs starej meny v pomere 5 : 1, t. j. za 60 nových Kčs, všetka ostatná hotovosť 50 : 1
b) vklady obyvateľstva v štátnej sporiteľni do 5 000 Kčs starej meny v pomere 5 : 1, zvyšok do 10-tisíc starých korún 6,25 : 1, do 20-tisíc starých korún 10 : 1, od 20 do 50-tisíc Kčs v pomere 25 : 1, nad 50-tisíc Kčs 30 : 1. Štát sa navyše "odmenil" občanom, ktorí podľahli panike a v období po 15. máji 1953 vybranú hotovosť opätovne uložili na vkladné knižky. Takýmto sklamaným sporiteľom sa vymenil celý vklad v pomere 50: 1! Informácie niektorých historikov o tom, že vklady rozložené na viacerých vkladných knižkách sa sčítali a potom sa vykonal prepočet, nemožno považovať za správne. Vkladné knižky v tom období boli iba anonymné, a tak technicky nebolo možné zabezpečiť takúto konštrukciu prepočtu úspor zo starej meny na nové československé koruny. (Prakticky iba majitelia úspor rozložených na vkladných knižkách do 5-tisíc korún v starej mene neboli peňažnou reformou poškodení.) Peňažnou reformou neboli poškodené ani účty či hotovosť zahraničných zastupiteľských úradov v Československu.
Nešťastní úveroví dlžníci: Veľmi zle dopadli v roku 1953 aj tí, čo mali pôžičky. Sporiteľňa im prepočítala dlhy v pomere 5 : 1, takže ich po 1. júni 1953 museli splácať z prázdnych peňaženiek novými korunami. Ešte horšie dopadli tí, čo vyčerpali hotovostné pôžičky a nestačili ich minúť za tovar. Hotovosť v starej mene im vymenili 50 : 1, záväzok z pôžičky však klesol iba 5 : 1. Zo dňa na deň sa tak dlžníci zadlžili na desaťnásobok pôvodného dlhu!

Rozdiel medzi peňažnou reformou a výmenou peňazí:
Peňažnú reformu, ľudovo nazvanú mena peňazí, musíme striktne odlišovať od výmeny peňazí. Peňažná reforma znamená použitie rôznych prepočítacích pomerov starej meny na novú buď pre rôzne vekové, sociálne skupiny obyvateľstva, alebo rozdielny prepočet podľa druhov vkladov, podľa objemu výmeny na dospelého občana alebo dieťa a podobne.
Výmenou peňazí nazývame nahradenie starého (napríklad infláciou znehodnoteného) obeživa novým. Ako príklad možno uviesť výmenu federálnych československých korún v roku 1993 za slovenské, nahradenie starého obeživa novým po jeho denominácii (škrtanie núl) v Poľsku v roku 1995, ale aj zavedenie eura v krajinách Európskej únie. Pri týchto výmenách nebolo obyvateľstvo krajín poškodené. Pri výmene peňazí boli všetky úspory, záväzky a pohľadávky prepočítané rovnakým pomerom. Z nedávnej minulosti poznáme aj peňažnú reformu nepoškodzujúcu úspory obyvateľov: zavedenie západnej marky v bývalej Nemeckej demokratickej republike sa obišlo bez finančných obetí občanov. Úspory boli do určitej výšky prepočítané 1 : 1 (asi 4 000 mariek), zvyšok úspor v pomere 2 : 1. Pre dôchodcov bola hranica výhodnej výmeny stanovená vyššie. Mince do hodnoty 0,50 marky sa stali nedostatkovými z dôvodu očakávanej výmeny 1: 1. Kúpna sila spolkovej západnej marky bola neporovnateľne vyššia oproti marke NDR.
Československý štát na zabezpečenie poriadku v súvislosti s očakávanými nepokojmi zmobilizoval Ľudové milície a políciu. Dôkladne pripravená represívna akcia mala krycí názov Guľomet. Provokatérov, ktorí sa postavili proti peňažnej reforme, úradná moc zatýkala a odsudzovala na nepodmienečné tresty väzenia. Formy odporu sa prejavili lokálnymi štrajkami, tlačením reformu odsudzujúcich letákov alebo trhaním a pálením starých peňazí. Veľa obyvateľov sa bálo vymieňať väčšie objemy doma uschovávanej hotovosti pri nevýhodnom pomere 50 : 1 za nové koruny. Dôvodom bol strach z perzekúcií zo strany štátnej moci a obvinenia z kapitalistických živlov. Ministerská smernica bola dokonale prepracovaná. Pamätalo sa aj na výhry Československej triednej lotérie, ktoré po ťahu dňa 15. júna 1953 vyplácali prepočtom 50 :1, azda aby niekto príliš nezbohatol...

Dva príbehy z českého vidieka
Z obdobia peňažnej reformy sú zaujímavé dobové zápisy kronikára z jednej českej dedinky:
Ľud bol bez ohľadu na politické presvedčenie úplne rozčarovaný. Menovou reformou boli postihnutí bez výnimky všetci obyvatelia republiky. Každý mal doma nejaký prebytok úspor pre nepredvídané udalosti: Robotník bývajúci dlhé roky v jednej izbe, ktorá mu slúžila ako obývačka, kuchyňa a spálňa zároveň, mal k 1. 11. 1945 našetrené 80 000 Kčs. Bolo to pripravované veno pre dcéru a zaistenie na starobu. Dňa 1. 11. 1945 mu boli tieto vklady zaviazané. Ku dňu 1. 6. 1953 mal spoločne s manželkou, poľnohospodárskou robotníčkou, opäť ušetrených 36 000 Kčs, ktoré si uschovával doma. Pri peňažnej reforme za ne dostal 720 Kčs v novej mene. Drel sa teda po celý život nadarmo...
Kronikár tiež uvádza vlastný príbeh: V roku 1920 som sa poistil na život. Poznal som, ako je četnícka služba nebezpečná, a preto som chcel svoju rodinu zaistiť pre prípad nejakého nešťastia. Poistka mi bola vyplatená po 25 rokoch dňa 1. 4. 1945. Bolo to v posledných dňoch vojny, keď sa za peniaze nedalo nič kúpiť. Peniaze som preto poukázal do banky na neskoršie použitie. Dňa 1. 11. 1945 mi boli tieto peniaze zadržané ako viazané vklady. V roku 1949 som odišiel do trvalej výslužby, počas ktorej som si nemohol vyberať z viazaného vkladu ani mesačný príspevok na synove štúdium, pretože moja penzia bola o 36 Kčs vyššia ako stanovená hranica pre uvoľnenie mesačného príspevku z mojich vlastných peňazí. Dňa 1. 6. 1953 som prišiel o celú životnú poistku, ktorú som plných 25 rokov platil hodnotnými peniazmi.

Obyvateľstvo stratilo za jeden deň 14 miliárd korún
Dňa 30. mája 2003 si okrem smutného jubilea 50. výročia peňažnej reformy v našej krajine môžeme pripomenúť zároveň 50. výročie kontinuity našej meny. Od 1. júna 1953 obyvateľstvo v Československu okrem extrémne vysokej inflácie (asi 70 % ) po prechode na trhové hospodárstvo v roku 1991, podobné šoky nezažilo. Bolestivý nebol ani prechod na samostatnú slovenskú menu v roku 1993. Môžeme si preto povedať, že peniaze, ktorými dnes platíme, majú svoj dátum narodenia 1. júna 1953. Do dnešného dňa si z nich síce devalvácie a inflácia ukrojili riadny kus, ale aj tak sme po bývalej NDR a Českej republike dopadli z transformujúcich sa krajín najlepšie. Cenovú úroveň dnes v porovnaní s júnom 1953 môžeme odhadnúť na 7- až 10-násobok.
Straty obyvateľstva z peňažnej reformy v roku 1953 boli vyčíslené asi na 14 miliárd korún v mene platnej po júni 1953. To bolo neporovnateľne viac ako obyvatelia Slovenska stratili neuváženými investíciami asi dvadsiatich miliárd slovenských korún v roku 2002 pri krachu nebankových spoločností, alebo predtým vo forme časti vkladov v skrachovaných bankách, na ktoré sa už nevzťahovala ochrana zo zákona.

a to len pre to že sme sa spojili s čechmi, lebo v prvých voľbách po vojne u nás na Slovensku komanči veru nevyhrali

asi tak,tym ale nemam nic proti spojeniu s cechmi